Uznanie dlhu a splátky vs. trestný čin podvodu – opätovné stíhanie po zastavení

Dobrý deň,

Vaša situácia má dve relatívne samostatné právne roviny – (i) hmotnoprávnu otázku, či je vôbec naplnená skutková podstata trestného činu podvodu, a (ii) procesnoprávnu otázku, či je opätovné trestné stíhanie po jeho zastavení vôbec prípustné. V oboch rovinách je z opisu, ktorý uvádzate, obrana reálna.

1. Kedy ide o trestný čin podvodu – subjektívna stránka

Trestný čin podvodu je upravený v § 221 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon. Základná skutková podstata podľa § 221 ods. 1 TZ znie:

„Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Po novele Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 sa kategórie škody podľa § 125 ods. 1 TZ ustanovujú takto:

• malá škoda – nad 700 €,
• väčšia škoda – nad 20 000 €,
• značná škoda – nad 250 000 €,
• škoda veľkého rozsahu – nad 650 000 €.

Sadzby trestu odňatia slobody v § 221 TZ sú odstupňované podľa výšky spôsobenej škody:

• § 221 ods. 1 (malá škoda) – až na dva roky,
• § 221 ods. 2 (väčšia škoda) – až na štyri roky,
• § 221 ods. 3 (značná škoda alebo z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe) – dva až osem rokov,
• § 221 ods. 4 (škoda veľkého rozsahu, ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie) – tri až desať rokov.

Kľúčový bod – úmysel. Trestný čin podvodu je vždy úmyselný (§ 15 TZ). Úmysel páchateľa pritom musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty – uvedenie do omylu, spôsobenie škody aj obohatenie. Ak by čo i len jeden z týchto znakov bol pokrytý len nedbanlivosťou, o trestný čin podvodu nejde (porov. judikatúru R 92/1951).

Úmysel pri zmluvných záväzkoch musí existovať už v čase prevzatia záväzku. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR k podvodom v zmluvných vzťahoch (typicky pôžičky, kúpy na splátky, objednávky služieb) vyžaduje, aby páchateľ:

• v čase uzavretia zmluvy konal v úmysle záväzok vôbec nesplniť, alebo
• konal v úmysle nesplniť ho v dohodnutej lehote, alebo
• aspoň konal s vedomím, že záväzok v dohodnutej lehote splniť nebude môcť, čím veriteľa uvádza do omylu.

O trestný čin podvodu nejde v týchto situáciách:

1. záväzok síce nebol splnený, ale po jeho prevzatí vznikli prekážky, ktoré dlžník v čase uzavretia zmluvy nemohol predvídať (napr. strata zamestnania, vážna choroba, úpadok obchodného partnera);
2. dlžník síce dodatočne pojal úmysel záväzok nesplniť, no v čase jeho prevzatia takýto úmysel nemal;
3. dlžník síce vrátenie peňazí z rôznych dôvodov odkladal, ale objektívne mal schopnosť plniť.

Vo všetkých takýchto prípadoch ide o porušenie zmluvy s občianskoprávnymi následkami, nie o trestný čin. Trestný čin podvodu nie je trestnoprávnou sankciou za neuhradený dlh.

2. Význam uznania dlhu a uhradených splátok

Písomné uznanie dlhu podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, a uzavretie reálne plneného splátkového kalendára je v trestnom konaní silným dôkazom proti existencii podvodného úmyslu v čase vzniku záväzku. Páchateľ podvodu typicky koná tak, aby sa plneniu vyhol, nie tak, aby vec právne formalizoval a fakticky začal plniť.

Úhrada splátok po začatí trestného stíhania sama osebe úmysel automaticky nevylučuje (úmysel sa posudzuje k okamihu vzniku záväzku, nie spätne). Konzistentné a dobrovoľné plnenie je však jednou z najsilnejších okolností, ktorú orgány činné v trestnom konaní pri hodnotení subjektívnej stránky musia zohľadniť, a typicky vyvracia tézu o pôvodnom podvodnom úmysle.

3. Opätovné trestné stíhanie po jeho zastavení – zásada *ne bis in idem*

Tu je situácia procesne citlivá a kľúčové je, v akom štádiu a akým spôsobom bolo predchádzajúce konanie skončené.

### a) Ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené po vznesení obvinenia

Ak Vám už raz bolo vznesené obvinenie a trestné stíhanie bolo následne právoplatne zastavené (typicky uznesením podľa § 215 zákona č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok – najmä z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, alebo nebolo preukázané, že ho spáchal obvinený), uplatňuje sa zásada ne bis in idem vyjadrená v § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, podľa ktorého:

„Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, … ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.“

Opätovné stíhanie pre ten istý skutok je teda v princípe neprípustné – pokiaľ pôvodné uznesenie o zastavení nebolo zákonom predvídaným spôsobom zrušené. Možné cesty zrušenia sú:

• sťažnosť oprávnenej osoby (najmä poškodeného), a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia (§ 185 a nasl., najmä § 187 ods. 1 Trestného poriadku);
• zrušenie generálnym prokurátorom SR podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku ako mimoriadny opravný prostriedok, ak rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon;
• obnova konania podľa § 394 ods. 3 Trestného poriadku, ak vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré pri pôvodnom rozhodovaní neboli známe a mohli by viesť k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli.

Ak teda existuje právoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania a žiadnym z uvedených spôsobov nebolo zrušené, opätovné vznesenie obvinenia pre ten istý skutok je nezákonné a obhajoba je povinná to namietnuť. V takom prípade musí byť nové trestné stíhanie zastavené práve podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

### b) Ak vec bola odložená pred vznesením obvinenia

Ak pôvodné konanie skončilo už v štádiu prešetrovania, teda predtým, než Vám bolo vznesené obvinenie (typicky odložením veci alebo odmietnutím trestného oznámenia podľa § 197 ods. 1 písm. c), resp. písm. d) Trestného poriadku), zásada ne bis in idem sa neuplatňuje rovnako rigorózne. Na základe nových skutočností či dôkazov môže byť vec opätovne preverená, prípadne začaté nové trestné stíhanie.

Pre obhajobu je preto kľúčové identifikovať, v akej procesnej fáze, akým konkrétnym uznesením a s akým odôvodnením bolo predchádzajúce konanie skončené, či nadobudlo právoplatnosť a či nebolo niektorým z uvedených spôsobov zrušené.

4. Postavenie splnomocnenca poškodeného

Poškodený má v trestnom konaní v zmysle § 46 Trestného poriadku zákonom vymedzené práva a podľa § 53 ods. 1 Trestného poriadku sa môže dať zastúpiť splnomocnencom (najčastejšie advokátom). Tento splnomocnenec však neriadi trestné stíhanie – to robia výlučne orgány činné v trestnom konaní (policajt, prokurátor) a v konaní pred súdom súd. Splnomocnenec poškodeného môže najmä:

• navrhovať dôkazy,
• byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch,
• podávať sťažnosti proti rozhodnutiam, ktoré sa dotýkajú práv poškodeného,
• uplatňovať nárok poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní.

Akékoľvek nátlakové konanie zo strany splnomocnenca poškodeného, ktorého cieľom má byť vynútiť preukázanie podvodu, je z procesného hľadiska bezpredmetné. Preukazovanie viny patrí výlučne orgánom činným v trestnom konaní a viažu ich zásada prezumpcie neviny (čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 4 Trestného poriadku) a zásada in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obvineného.

5. Praktické odporúčania

1. Bezodkladne si zabezpečte obhajcu (advokáta). Trestné stíhanie pre podvod, najmä ak ide o opakované obvinenie, vyžaduje cielenú obhajobu od počiatku, vrátane účasti obhajcu pri každom úkone.
2. Procesná námietka neprípustnosti. Preskúmajte pôvodné uznesenie o zastavení trestného stíhania, jeho právoplatnosť a, či bolo niektorým spôsobom zrušené. Ak nie, uplatnite námietku podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku so žiadosťou o zastavenie nového trestného stíhania.
3. Dôkazy proti úmyslu v čase vzniku záväzku. Zhromaždite doklady preukazujúce, že v čase vzniku pôvodného záväzku ste mali reálnu schopnosť ho splniť (príjmy, majetok, podnikanie) a že prekážky plnenia vznikli až dodatočne (zmena príjmovej situácie, choroba, úpadok obchodného partnera, mimoriadne výdavky).
4. Dôkazy o uznaní dlhu a splátkach. Zmluva o uznaní dlhu, splátkový kalendár a potvrdenia o úhrade jednotlivých splátok sú v spise dôležité – uistite sa, že orgány činné v trestnom konaní ich majú a oboznámili sa s nimi.
5. Vyhnite sa nezastúpenej výpovedi. Pri opätovnom obvinení neposkytujte výpoveď bez prítomnosti obhajcu. Máte právo nevypovedať a v pochybnostiach je vhodné toto právo využiť, kým si obhajca neoboznámi spis.

Záver

Z opísaného skutkového stavu (písomne uznaný dlh, uzavretý splátkový kalendár, dve uhradené splátky, predchádzajúce zastavené trestné stíhanie) je obrana v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine realisticky dosiahnuteľná. Trestný čin podvodu nie je sankciou za neuhradený dlh; vyžaduje sa preukázaný úmysel v čase vzniku záväzku. Opätovné stíhanie po právoplatne zastavenej veci je bez zákonného zrušenia pôvodného uznesenia neprípustné.

Ide však o vec, kde každá procesná lehota (najmä trojdňová lehota na sťažnosť proti uzneseniam) a každý úkon má vplyv na výsledok. Zverte preto obhajobu advokátovi okamžite.

---

Táto odpoveď je informatívneho charakteru a nepredstavuje záväzné právne stanovisko k Vašej konkrétnej veci. Pre individuálne posúdenie spisu a prevzatie obhajoby nás kontaktujte cez kontaktný formulár alebo si dohodnite konzultáciu.

Použité právne predpisy:

• zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon (najmä § 15, § 125, § 221)
• zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok (najmä § 2, § 9, § 46, § 53, § 185 – § 187, § 197, § 215, § 363, § 394)
• zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (§ 558)
• Ústava Slovenskej republiky, č. 460/1992 Zb. (čl. 50)
• judikatúra: R 92/1951 (úmysel ako pokrytie všetkých znakov skutkovej podstaty)