Dedičské konanie — postup u notára, lehoty a poplatky 2026

Dedičské konanie na Slovensku – ako prebieha?

Dedičské konanie je nesporové súdne konanie, v ktorom sa prejednáva a rozdeľuje majetok po zosnulom (poručiteľovi). Právna úprava sa nachádza predovšetkým v § 158 až § 219 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.) a v ustanoveniach § 460 až § 487 Občianskeho zákonníka.

Dedičské konanie sa začína z úradnej moci – nie je potrebné podávať žiadny návrh. Po tom, čo matrika oznámi úmrtie príslušnému súdu, súd poverí notára ako súdneho komisára, aby konanie vykonal.

Notár ako súdny komisár

V dedičskom konaní notár nevystupuje ako súkromná osoba, ale ako súdny komisár poverený okresným súdom. Podľa § 161 CMP notár:

• zisťuje okruh dedičov (zo zákona aj zo závetu),
• zisťuje rozsah majetku a dlhov poručiteľa,
• overuje existenciu závetu v Notárskom centrálnom registri závetov,
• vedie pojednávanie s dedičmi,
• vydáva osvedčenie o dedičstve alebo uznesenie.

Notára si dedičia nevyberajú sami – je pridelený súdom podľa rozvrhu práce.

Priebeh dedičského konania – krok za krokom

1. Úmrtie poručiteľa – matrika zapíše úmrtie do matriky a oznámi ho príslušnému okresnému súdu
2. Poverenie notára – súd poverí notára vedením konania (zvyčajne do 30 dní od oznámenia)
3. Predbežné šetrenie – notár zisťuje majetok, dlhy, dedičov a existenciu závetu
4. Predvolanie dedičov – notár predvolá všetkých potenciálnych dedičov na pojednávanie
5. Pojednávanie – dedičia sa vyjadria, či dedičstvo prijímajú alebo odmietajú
6. Dedičská dohoda alebo rozhodnutie – dedičia sa dohodnú na rozdelení majetku, alebo notár rozhodne podľa zákonných podielov
7. Osvedčenie o dedičstve – notár vydá osvedčenie, ktoré je právoplatným rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva

Dedičská dohoda vs. rozhodnutie notára

Aspekt	Dedičská dohoda	Rozhodnutie notára
Podstata	Dedičia sa dohodnú na rozdelení majetku	Notár rozdelí majetok podľa zákonných podielov
Podmienka	Súhlas všetkých dedičov	Ak sa dedičia nedohodnú
Flexibilita	Dedičia si môžu rozdeliť majetok ľubovoľne	Striktne podľa zákonných podielov
Výhodnosť	Rýchlejšie, menej sporné	Garantuje zákonné podiely
Schválenie	Notár schváli, ak nie je v rozpore so zákonom	Notár rozhodne sám

V praxi sa väčšina dedičských konaní končí dedičskou dohodou. Ak medzi dedičmi existuje zásadný spor o platnosť závetu alebo rozsah dedičstva, notár vec postúpi súdu.

Kto dedí – dedičské skupiny podľa § 473–475 OZ

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákonnej postupnosti v štyroch dedičských skupinách:

• 1. skupina (§ 473 OZ) – deti a manžel/manželka poručiteľa (dedia rovnakým dielom, manžel najmenej 1/4)
• 2. skupina (§ 474 OZ) – manžel/ka, rodičia poručiteľa, spolužijúce osoby (ak nededí nikto z 1. skupiny)
• 3. skupina (§ 475 OZ) – súrodenci a spolužijúce osoby
• 4. skupina (§ 475a OZ) – prarodičia a ich deti (strýko, teta)

Ak niet dedičov v žiadnej skupine, dedičstvo pripadne štátu. Poručiteľ môže zákonné dedenie zmeniť spísaním závetu alebo vydedením niektorého potomka.

Lehoty v dedičskom konaní

Zákon nestanovuje presnú lehotu na ukončenie dedičského konania, ale v praxi sa dodržiavajú tieto orientačné termíny:

• Poverenie notára – spravidla do 30 dní od oznámenia úmrtia súdu
• Prvé pojednávanie – zvyčajne 2–4 mesiace od úmrtia
• Ukončenie konania – jednoduché konania 3–6 mesiacov, zložitejšie aj 12+ mesiacov
• Odmietnutie dedičstva – dedič musí odmietnuť dedičstvo ústnym vyhlásením na pojednávaní alebo písomne pred pojednávaním, a to do momentu, kým sa k dedičstvu nevyjadrí inak

Poplatky v dedičskom konaní

Dedičské konanie je spojené s týmito poplatkami:

• Súdny poplatok – dedičské konanie je od súdneho poplatku oslobodené
• Odmena notára – určuje sa podľa vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. a závisí od hodnoty dedičstva (percento z hodnoty majetku, minimálne 23 EUR)
• Hotové výdavky notára – poštovné, overenie listín, lustracia registrov

Často kladené otázky

Ako dlho trvá dedičské konanie?

Jednoduché dedičské konanie (jeden dedič, jasný majetok) trvá spravidla 3–6 mesiacov od úmrtia. Ak je viac dedičov, sporný majetok alebo existujú pochybnosti o závete, konanie môže trvať aj 12 a viac mesiacov.

Musím podať návrh na začatie dedičského konania?

Nie. Dedičské konanie sa začína z úradnej moci po tom, čo matrika oznámi úmrtie príslušnému okresnému súdu. Dedičia nemusia podávať žiadny návrh.

Môžem si vybrať notára v dedičskom konaní?

Nie. Notára prideľuje okresný súd podľa rozvrhu práce. Dedičia nemajú možnosť ovplyvniť, ktorý notár bude konanie viesť.

Čo ak sa dedičia nedohodnú na rozdelení majetku?

Ak dedičia nedosiahnu dohodu, notár rozdelí majetok podľa zákonných dedičských podielov. V prípade sporu o platnosť závetu alebo o to, čo patrí do dedičstva, notár odkáže sporné otázky na súd.

Dedí sa aj dlh po zosnulom?

Áno. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa, ale len do výšky hodnoty zdedeného majetku (§ 470 OZ). Ak sú dlhy vyššie ako majetok, dedič môže zvážiť odmietnutie dedičstva.

Potrebujem v dedičskom konaní advokáta?

Zákon to nevyžaduje, no v zložitejších prípadoch (sporné závety, nehnuteľnosti, podnikateľský majetok) je právne zastúpenie advokátom výraznou výhodou. Advokát vám pomôže chrániť vaše práva a dosiahnuť spravodlivé rozdelenie dedičstva.

Tagy: rozvodbsm-vysporiadaniededicstvo