Zodpovednosť za škodu spôsobenú umelou inteligenciou

Otázka „kto zodpovedá, keď AI urobí chybu" patrí medzi najťažšie v práve umelej inteligencie. Slovenské právo zatiaľ nemá osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú AI — aplikujú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 415 predchádzanie hrozbe škody, § 420 všeobecná zodpovednosť za škodu, § 421a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou). Na európskej úrovni bola v roku 2024 prijatá Smernica (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za vadné výrobky (tzv. PLD recast), ktorá nahradila pôvodnú smernicu 85/374/EHS a výslovne zaradila softvér a AI systémy do pojmu „produkt". Pôvodný návrh osobitnej AI Liability Directive bol Komisiou EÚ vo februári 2025 stiahnutý a nie je platný. Tento sub-hub vysvetľuje, ako sa alokuje zodpovednosť medzi poskytovateľa AI, používateľa (deployer) a koncovú stranu, a ako škodu prakticky vymáhať alebo brániť.

Aktuálny právny stav v SR

Slovenská republika nemá ku dnešnému dňu osobitný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú AI. Pre nárok poškodeného sa preto aplikujú tri zdroje práva:

• Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. — všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 420), zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou (§ 421a), predchádzanie hrozbe škody (§ 415), zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl.) pri autonómnych vozidlách.
• Smernica (EÚ) 2024/2853 (PLD recast) — zodpovednosť výrobcu za vadný výrobok, ktorá sa po transpozícii do slovenského práva uplatní aj na AI systémy ako produkt.
• Sektorové predpisy — napríklad pri AI v zdravotníctve sa uplatňuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pri AI v doprave zákon o cestnej premávke, pri AI ako vysokorizikovom systéme aj povinnosti podľa AI Act-u.
• Trestnoprávne predpisy — zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon môže popri občianskoprávnej zodpovednosti postihovať aj zneužitie AI (napríklad počítačovú kriminalitu), pri právnických osobách aj zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (podrobnejšie nižšie).

Pôvodný návrh AI Liability Directive (COM(2022) 496 final), ktorý Európska komisia predložila 28. septembra 2022 a ktorý mal harmonizovať dôkazné bremeno a kauzalitu pri škodách spôsobených AI, bol Komisiou EÚ vo februári 2025 stiahnutý v rámci revízie pracovného programu Komisie — a v predpokladaní, že kombinácia PLD recast, AI Act-u a národných režimov občianskoprávnej zodpovednosti dostatočne pokrýva potreby ochrany poškodených. Pri argumentácii pred slovenským súdom sa preto nemožno odkazovať na túto smernicu ako na platný prameň práva.

§ 420 OZ — všeobecná zodpovednosť za škodu

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti." Pre uplatnenie zodpovednosti podľa § 420 musia byť kumulatívne splnené štyri predpoklady:

1. Porušenie právnej povinnosti — buď zo zákona (napríklad povinnosti podľa AI Act, GDPR, sektorových predpisov), zo zmluvy alebo zo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ.
2. Vznik škody — majetková aj nemajetková ujma (zásah do osobnostných práv, napríklad reputácia, zdravie).
3. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.
4. Zavinenie (úmysel alebo nedbanlivosť) — § 420 ods. 3 OZ stanovuje, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Pri škode spôsobenej AI sa najproblematickejším bodom javí príčinná súvislosť — ako preukázať, že konkrétny výstup AI bol bezprostrednou príčinou škody. Pri „black-box" AI systémoch (neurónové siete) je vysvetliteľnosť výstupu obmedzená, čo komplikuje dôkazné bremeno poškodeného. Práve preto bola navrhovaná AI Liability Directive — po jej stiahnutí sa však pri škodách spôsobených AI uplatňujú všeobecné dôkazné pravidlá.

§ 421a OZ — zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

§ 421a Občianskeho zákonníka upravuje objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré boli pri činnosti použité. Pre uplatnenie tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie — postačí preukázať, že škoda bola spôsobená povahou prístroja alebo veci. Doslovné znenie § 421a ods. 1 OZ:

„Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť."

Ide teda o zodpovednosť bez možnosti liberácie — prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti odvolaním sa na neprítomnosť zavinenia. Pri sofistikovaných AI modeloch, kde je preukázanie zavinenia obtiažne, toto ustanovenie poškodenému dôkazné bremeno výrazne odbúrava.

Pri AI systémoch sa § 421a môže uplatniť napríklad pri:

• Autonómnych vozidlách (AI driving systems) — škoda spôsobená prevádzkou vozidla.
• Robotických chirurgických systémoch — škoda spôsobená povahou medical AI device.
• Priemyselných robotoch riadených AI — pracovný úraz spôsobený neočakávaným správaním AI.

Práve absencia liberačných dôvodov robí § 421a OZ pre poškodeného výhodnejším právnym titulom než § 420 OZ všade tam, kde možno preukázať, že škoda má pôvod v samotnej povahe AI systému (napríklad neočakávané rozhodnutie modelu, ktoré sa nedá vysvetliť žiadnym pochybením používateľa) — na rozdiel od § 420 OZ tu prevádzkovateľ nemá možnosť zbaviť sa zodpovednosti preukázaním, že škodu nezavinil. § 421a ods. 2 OZ rozširuje tento režim výslovne aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb, čo je priamo relevantné pri AI diagnostických nástrojoch v zdravotníctve (pozri scenár nižšie).

§ 415 OZ — predchádzanie hrozbe škody

§ 415 OZ ukladá všeobecnú prevenčnú povinnosť — každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Pri implementácii AI vo firme je § 415 OZ právnym základom povinnosti vykonať primerané opatrenia — testovanie, ľudský dohľad, AI governance smernicu (viď implementácia AI vo firme).

Porušenie § 415 OZ môže byť právnou povinnosťou, ktorej porušenie zakladá zodpovednosť podľa § 420 OZ. Pri škodách spôsobených AI sa preto pri argumentácii často kombinujú § 415 a § 420 OZ — porušenie prevenčnej povinnosti je porušením právnej povinnosti, ktoré v príčinnej súvislosti so škodou zakladá nárok poškodeného.

Smernica (EÚ) 2024/2853 — PLD recast a AI ako produkt

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 z 23. októbra 2024 o zodpovednosti za vadné výrobky — tzv. PLD recast — nahradila pôvodnú smernicu 85/374/EHS. Najvýznamnejšou zmenou pre AI právo je výslovné zaradenie softvéru a AI systémov do pojmu „produkt". Po transpozícii do slovenského práva sa zodpovednosť výrobcu za vadný výrobok bude vzťahovať aj na AI systémy.

Kľúčové zmeny pre AI:

• Softvér a AI systémy ako produkt — vrátane standalone softvéru, embedded softvéru a AI služieb.
• Široký okruh zodpovedných subjektov — výrobca komponentu (poskytovateľ AI modelu), výrobca finálneho výrobku (firma, ktorá AI integruje), dovozca, splnomocnený zástupca a v určitých prípadoch aj distribútor a poskytovateľ služby.
• Rozšírené pojmy škody — vrátane straty alebo poškodenia údajov a psychickej ujmy podloženej zdravotnou dokumentáciou.
• Uľahčené dôkazné bremeno — pri komplexných produktoch (vrátane AI) môže súd presunúť bremeno na výrobcu, ak je pre poškodeného preukázanie vady „nadmerne obtiažne".
• Zodpovednosť za podstatnú zmenu produktu — kto podstatne zmení produkt (napríklad ho dotrénuje na vlastných dátach), môže byť zodpovedný ako výrobca.
• Predĺžená premlčacia lehota pre skryté vady — až 25 rokov pri vadách, ktoré sa prejavili pozdejšie.

Smernica nadobudla platnosť 9. decembra 2024 a členské štáty sú povinné prijať vnútroštátne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 9. decembra 2026. Slovenská transpozícia bude zrejme novelizovať zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý je platnou transpozíciou pôvodnej smernice 85/374/EHS.

Alokácia zodpovednosti v AI hodnotovom reťazci

AI Act rozlišuje viacero rolí v hodnotovom reťazci AI — pre alokáciu zodpovednosti za škodu sú kľúčové najmä tri:

Rola	Definícia podľa AI Act	Typické povinnosti a riziká
Poskytovateľ (provider)	Subjekt, ktorý vyvíja AI systém alebo ho dáva uviesť na trh pod svojím menom.	Posudzovanie zhody, technická dokumentácia, kvalita dát, kybernetická bezpečnosť. Pri PLD recast zodpovedá za vadu produktu.
Používateľ / nasadzovateľ (deployer)	Subjekt, ktorý AI systém používa pod vlastnou autoritou (okrem osobného nekomerčného použitia).	Použitie podľa návodu, ľudský dohľad, monitoring, oznamovanie incidentov. Zodpovedá podľa § 420 OZ za vlastné porušenie povinností.
Koncová strana	Osoba, voči ktorej je AI systém nasadený (napríklad uchádzač o zamestnanie, klient banky).	Práva podľa GDPR (najmä čl. 22), právo na ľudský zásah, právo na informácie.

Pri škode spôsobenej AI sa najčastejšie kombinujú dva nároky: voči poskytovateľovi (zodpovednosť za vadný produkt podľa PLD recast) a voči používateľovi (deployer) (zodpovednosť za vlastné porušenie povinností podľa § 420 OZ). V zmluvných vzťahoch medzi poskytovateľom a používateľom sa typicky alokuje zodpovednosť cez indemnity klauzuly, obmedzenia zodpovednosti a obligation to insure.

Popri rolách podľa AI Act-u má AI hodnotový reťazec v praxi často aj viacstupňovú dodávateľskú štruktúru: poskytovateľ základného AI modelu (foundation model provider), integrátor riešenia (system integrator), ktorý model upraví, fine-tunuje a integruje pre konkrétne použitie, a používateľ — deployer, ktorý hotové riešenie nasadí. Pri určovaní, ktorý článok reťazca za škodu zodpovedá, pomáha nasledujúce priradenie:

Príčina škody	Pravdepodobne zodpovedný	Právny základ
Chyba v základnom modeli (model bias, halucinácia, kybernetická zraniteľnosť)	Poskytovateľ AI modelu	§ 420 OZ + PLD recast (po transpozícii)
Chyba v integrácii (nesprávne nastavenie, nedostatočné testovanie, chybný UX)	Integrátor	§ 420 OZ (porušenie zmluvy a § 415 OZ)
Chyba v používaní (nedodržanie pokynov, použitie mimo schváleného účelu, chýbajúci ľudský dohľad)	Používateľ (deployer)	§ 420 OZ + čl. 26 Nariadenia 2024/1689
Škoda z povahy AI systému ako prevádzky	Prevádzkovateľ AI	§ 421a OZ
AI ako chybný výrobok	Výrobca komponentu / integrátor	PLD recast (po transpozícii)

Pri škode, ktorú spôsobilo viacero osôb spoločne, sa môže uplatniť solidárna zodpovednosť podľa § 438 OZ — poškodený sa môže obrátiť na ktoréhokoľvek zo zodpovedných subjektov a požadovať plnú náhradu, pričom vysporiadanie podielov zodpovednosti prebehne medzi nimi navzájom v regrese.

Zmluvné nástroje alokácie zodpovednosti

V praxi sa pri B2B AI riešeniach významná časť alokácie zodpovednosti medzi poskytovateľom, integrátorom a používateľom rieši zmluvne. Štandardná zmluva o dodávke alebo prevádzke AI riešenia by mala obsahovať:

1. Vymedzenie zodpovedností — kto za akú časť AI systému zodpovedá (model, integrácia, prevádzka, dáta, monitoring).
2. Obmedzenie zodpovednosti — výška maximálnej zodpovednosti, výluky pre nepriame škody, ušlý zisk, reputačné škody.
3. Záruky a kvalitatívne ukazovatele — SLA, definované úrovne kvality výstupov, povinnosti monitoringu a hlásenia.
4. Povinnosti pri incidente — hlásenie, súčinnosť pri vyšetrovaní, časová os reakcie.
5. Indemnifikácia — povinnosť odškodniť druhú stranu pri nárokoch tretích osôb.
6. Poistenie — minimálne poistné krytie, ktoré musí zmluvná strana udržiavať.
7. Vyrovnanie v regrese — pri spoločnej zodpovednosti voči poškodenému tretiemu subjektu mechanizmus regresu medzi stranami.

Pri obmedzeniach zodpovednosti je potrebné rešpektovať kogentné ustanovenia občianskeho práva — najmä zákaz vzdania sa nárokov, ktoré vzniknú v budúcnosti pri škode na zdraví alebo pri úmysle. Obmedzenia, ktoré by tieto kogentné limity prekročili, by boli pri spore neúčinné.

Praktický postup pri uplatnení nároku

1. Zaistenie dôkazov — výstupy AI systému, logy, screen recording, komunikácia s poskytovateľom, návod na použitie, marketing materiály. Pri AI v zdravotníctve aj dokumentácia z lekárskeho vyšetrenia.
2. Identifikácia zodpovedných subjektov — kto je provider, kto deployer, kto sub-deployer (resellers), kto operátor infrastruktúry. Pri SaaS modeli aj cloudový poskytovateľ.
3. Klasifikácia AI systému — vysokorizikový / mierne rizikový (podľa AI Act-u), čo ovplyvňuje rozsah povinností provider-a a deployer-a.
4. Analýza zmluvných vzťahov — licenčné podmienky, SLA, indemnity klauzuly, obmedzenia zodpovednosti, voľba práva a jurisdikcie.
5. Voľba právneho titulu — § 420 OZ (zavinenie), § 421a OZ (objektívna), PLD recast (vadný produkt po transpozícii), zmluvná zodpovednosť, prípadne nároky podľa GDPR (čl. 82 — náhrada za škodu spôsobenú porušením GDPR).
6. Predžalobná výzva — voči identifikovaným zodpovedným subjektom s vyčíslením škody a požiadavkou na úhradu.
7. Žaloba — pri neúspešnej mimosúdnej fáze žaloba na slovenský okresný/krajský súd alebo na zahraničný súd (podľa medzinárodnej príslušnosti, najmä Brusel I bis).

Špecifické typy škôd spôsobených AI

• AI halucinácia (generovaná dezinformácia) — pri reputačnej škode kombinácia ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ a zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ.
• Deepfake — kombinácia ochrany osobnosti, prípadne trestnoprávna rovina (§ 373 TZ ohováranie, § 376 TZ porušenie tajomstva). AI Act ukladá povinnosť označenia (čl. 50).
• Diskriminačné AI rozhodnutie (HR, úvery) — porušenie antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z., porušenie čl. 22 GDPR (právo nepodliehať automatizovanému rozhodovaniu), nárok na náhradu škody.
• Strata alebo poškodenie údajov — pri PLD recast je výslovne zahrnuté ako škoda.
• Zranenie alebo smrť pri autonómnom vozidle / robote — § 421a OZ, § 427 a nasl. OZ (prevádzka dopravného prostriedku), sektorová úprava, PLD recast — podrobný rozbor v scenári nižšie.

Praktické scenáre — zdravotníctvo, HR a autonómne vozidlá

Nasledujúce tri scenáre ilustrujú, ako sa vyššie opísané právne tituly aplikujú v konkrétnych situáciách.

Scenár 1 — AI v zdravotníctve (diagnostický nástroj)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti používa AI diagnostický nástroj na vyhodnotenie zobrazovacích vyšetrení. AI nesprávne klasifikuje nález ako benígny, v dôsledku čoho pacient nedostane včasnú liečbu a vznikne škoda na zdraví.

• Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti — zodpovedá podľa § 420 OZ (porušenie povinnosti lege artis) a podľa osobitných zákonov zdravotníckeho práva. Pri AI ako pomocnom nástroji je relevantná otázka, či lekár dostatočne overil AI výstup a uplatnil zmysluplný ľudský dohľad.
• Výrobca AI nástroja — pri AI ako zdravotníckej pomôcke môže zodpovedať podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a podľa PLD recast (po transpozícii) ako výrobca chybného výrobku.
• Pri vysokorizikovom AI systéme podľa AI Act-u (Príloha III bod 5 — prístup k zdravotnej starostlivosti) sa kumulujú aj povinnosti Nariadenia (EÚ) 2024/1689.

V praxi sa pri AI v zdravotníctve odporúča zachovať silný ľudský dohľad — lekár by mal každý AI výstup posúdiť a slobodne sa rozhodnúť. AI by mala byť pomocným nástrojom, nie nahradením lekára.

Scenár 2 — AI v HR (diskriminačná predikcia)

Zamestnávateľ používa AI nástroj na filtrovanie životopisov uchádzačov. Po čase sa zistí, že AI systematicky penalizuje uchádzačky z dôvodu pohlavia, hoci pohlavie nie je vstupnou premennou — diskriminačný účinok vzniká cez korelované premenné v trénovacích dátach.

• Zamestnávateľ — zodpovedá podľa § 420 OZ (porušenie zákazu diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z. z.) a podľa Zákonníka práce. Pri vysokorizikovom AI systéme podľa AI Act-u (Príloha III bod 4 — zamestnávanie a riadenie pracovníkov) má aj povinnosti podľa Nariadenia (EÚ) 2024/1689.
• Poskytovateľ AI nástroja — môže zodpovedať podľa § 420 OZ za porušenie povinnosti riadenia údajov podľa článku 10 Nariadenia (EÚ) 2024/1689 a — po transpozícii PLD recast — aj objektívne ako výrobca chybného výrobku.
• Pri spracúvaní osobných údajov uchádzačov sa popri Zákonníku práce a antidiskriminačnom zákone uplatňuje aj GDPR (najmä článok 22 — automatizované rozhodovanie). Detail rozoberáme v článku AI a GDPR.

Scenár 3 — Autonómne vozidlá

Autonómne vozidlo s AI systémom úrovne L3 — L5 spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na zdraví a majetku tretích osôb.

• Prevádzkovateľ vozidla — zodpovedá podľa § 427 a nasl. OZ za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku (objektívna zodpovednosť).
• Výrobca vozidla — pri vade konštrukcie alebo softvéru zodpovedá podľa zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a po transpozícii PLD recast podľa jeho novelizovaného znenia.
• Vodič / „supervisor\" — pri určitých úrovniach autonómnosti sa od vodiča vyžaduje ostať pripravený prevziať kontrolu; pri zanedbaní môže byť zodpovednosť aj na ňom (§ 420 OZ).
• Povinné zmluvné poistenie — uplatňuje sa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri autonómnych vozidlách bude potrebné aktualizovať poistné produkty a možno aj poistnú legislatívu.

Pri autonómnych vozidlách sa očakávajú v nadchádzajúcich rokoch zmeny v sektorovej legislatíve a v poistnom rámci. Aktuálne sa rieši najmä otázka alokácie zodpovednosti medzi prevádzkovateľa, výrobcu a vodiča pri rôznych úrovniach autonómnosti.

Poistenie AI rizík

Pri AI systémoch s potenciálom škody odporúčame zvážiť kombináciu viacerých poistných produktov:

Poistný produkt	Pokryté riziká	Pre koho
Všeobecná zodpovednosť za škodu (GL)	Škoda spôsobená tretím osobám pri činnosti	Všetky subjekty používajúce AI
Zodpovednosť za vadný výrobok (PL)	Škoda spôsobená chybou výrobku (vrátane AI ako výrobku po PLD recast)	Poskytovatelia AI, integrátori
Profesijná zodpovednosť (E&O)	Škoda z chybného odborného úsudku	Pri AI v zdravotníctve, finančníctve, právnom poradenstve, audite
Cyber insurance	Škoda z kybernetického útoku, úniku údajov	Pri AI spracúvajúcich osobné a citlivé údaje
D&O (Directors & Officers)	Zodpovednosť štatutárov	Pri zodpovednosti manažmentu za AI governance

Pri dojednávaní poistenia odporúčame:

• Prerokovať s poistiteľom konkrétny rozsah krytia pre AI riziká — niektoré štandardné polisy môžu mať výluky pre softvérové chyby a algoritmické rozhodovanie.
• Overiť výšku poistnej sumy — pri vysokorizikových AI systémoch (zdravotníctvo, kritická infraštruktúra) môžu byť škody značné.
• Posúdiť spoluúčasť — niektoré poistenia majú vysokú spoluúčasť pri určitých typoch nárokov.
• Zabezpečiť kontinuitu krytia — pri prechodoch medzi poistiteľmi je dôležité, aby nedošlo k medzeram v krytí dlhodobo trvajúcich rizík.

Trestnoprávny rozmer škody spôsobenej AI

Pri určitých formách zneužitia AI môže popri občianskoprávnej zodpovednosti ísť aj o trestnoprávnu zodpovednosť podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Relevantné skutkové podstaty pri AI:

• § 247 Trestného zákona — neoprávnený prístup do počítačového systému.
• § 247a Trestného zákona — neoprávnený zásah do počítačového systému.
• § 247b Trestného zákona — neoprávnený zásah do počítačového údaja.
• § 247c Trestného zákona — výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.
• § 247d Trestného zákona — počítačová sabotáž.
• § 248a Trestného zákona — porušenie autorského práva.
• Ďalšie skutkové podstaty pri spôsobení škody na zdraví, majetku alebo cti, ak je naplnená subjektívna a objektívna stránka.

Pri AI systémoch, ktoré slúžia napríklad na kybernetické útoky, generovanie deepfake s klamlivým účelom alebo masívne škálovanie podvodu, sa môže trestnoprávna zodpovednosť uplatniť aj pri pôvodcovi alebo distribútorovi takého AI nástroja. Podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb môže byť trestnoprávne zodpovedná aj právnická osoba, ktorá AI nástroj vyrobila alebo distribuovala.

Náš prístup k zodpovednosti za AI

Zodpovednosť za škodu spôsobenú AI vedieme z dvoch strán — pre poskytovateľov a používateľov AI pripravujeme compliance a obrannú stratégiu, pre poškodených klientov pripravujeme uplatnenie nároku. Konkrétne:

• Audit zmluvných doložiek — indemnity, limitation of liability, SLA, insurance covenants v zmluvách s poskytovateľmi AI nástrojov.
• AI governance smernica — minimalizácia vlastnej zodpovednosti podľa § 420 OZ cez ľudský dohľad, testovanie a logovanie (viď implementácia AI vo firme).
• Posúdenie nárokov poškodeného — klasifikácia škody, identifikácia zodpovedných, voľba právneho titulu a postup pri vymáhaní.
• Súdne zastupovanie — pri sporoch o náhradu škody spôsobenej AI pred slovenskými súdmi.
• Prepojenie s GDPR — pri škodách súvisiacich s osobnými údajmi (AI a GDPR) aj nárok podľa čl. 82 GDPR.

Pre klasifikáciu konkrétneho AI systému podľa úrovne rizika pozri aj AI Act 2026 — 4 kategórie rizík. Cenovú ponuku pripravujeme individuálne podľa charakteru mandátu (compliance, uplatnenie nároku, súdny spor). Pre úvodné posúdenie zámeru je k dispozícii platená vstupná konzultácia s advokátom.