Zodpovednosť za škodu spôsobenú umelou inteligenciou

Otázka „kto zodpovedá, keď AI urobí chybu" patrí medzi najťažšie v práve umelej inteligencie. Slovenské právo zatiaľ nemá osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú AI — aplikujú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 415 predchádzanie hrozbe škody, § 420 všeobecná zodpovednosť za škodu, § 421a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou). Na európskej úrovni bola v roku 2024 prijatá Smernica (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za vadné výrobky (tzv. PLD recast), ktorá nahradila pôvodnú smernicu 85/374/EHS a výslovne zaradila softvér a AI systémy do pojmu „produkt". Pôvodný návrh osobitnej AI Liability Directive bol Komisiou EÚ vo februári 2025 stiahnutý a nie je platný. Tento sub-hub vysvetľuje, ako sa alokuje zodpovednosť medzi poskytovateľa AI, používateľa (deployer) a koncovú stranu, a ako škodu prakticky vymáhať alebo brániť.

Aktuálny právny stav v SR

Slovenská republika nemá ku dnešnému dňu osobitný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú AI. Pre nárok poškodeného sa preto aplikujú tri zdroje práva:

• Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. — všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 420), zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou (§ 421a), predchádzanie hrozbe škody (§ 415).
• Smernica (EÚ) 2024/2853 (PLD recast) — zodpovednosť výrobcu za vadný výrobok, ktorá sa po transpozícii do slovenského práva uplatní aj na AI systémy ako produkt.
• Sektorové predpisy — napríklad pri AI v zdravotníctve sa uplatňuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pri AI v doprave zákon o cestnej premávke, pri AI ako vysokorizikovom systéme aj povinnosti podľa AI Act-u.

Pôvodný návrh AI Liability Directive (COM(2022) 496 final) — ktorý mal harmonizovať dôkazné bremeno a kauzalitu pri škodách spôsobených AI — bol Komisiou EÚ vo februári 2025 stiahnutý v rámci revízie pracovného programu Komisie. Pri argumentácii pred slovenským súdom sa preto nemožno odkazovať na túto smernicu ako na platný prameň práva.

§ 420 OZ — všeobecná zodpovednosť za škodu

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti." Pre uplatnenie zodpovednosti podľa § 420 musia byť kumulatívne splnené štyri predpoklady:

1. Porušenie právnej povinnosti — buď zo zákona (napríklad povinnosti podľa AI Act, GDPR, sektorových predpisov), zo zmluvy alebo zo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ.
2. Vznik škody — majetková aj nemajetková ujma (zásah do osobnostných práv, napríklad reputácia, zdravie).
3. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.
4. Zavinenie (úmysel alebo nedbanlivosť) — § 420 ods. 3 OZ stanovuje, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Pri škode spôsobenej AI sa najproblematickejším bodom javí príčinná súvislosť — ako preukázať, že konkrétny výstup AI bol bezprostrednou príčinou škody. Pri „black-box" AI systémoch (neurónové siete) je vysvetliteľnosť výstupu obmedzená, čo komplikuje dôkazné bremeno poškodeného. Práve preto bola navrhovaná AI Liability Directive — po jej stiahnutí sa však pri škodách spôsobených AI uplatňujú všeobecné dôkazné pravidlá.

§ 421a OZ — zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

§ 421a Občianskeho zákonníka upravuje objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré boli pri činnosti použité. Pre uplatnenie tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie — postačí preukázať, že škoda bola spôsobená povahou prístroja alebo veci. Zodpovedný sa zbaví zodpovednosti iba pri okolnostiach, ktoré sa nedali odvrátiť ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti.

Pri AI systémoch sa § 421a môže uplatniť napríklad pri:

• Autonómnych vozidlách (AI driving systems) — škoda spôsobená prevádzkou vozidla.
• Robotických chirurgických systémoch — škoda spôsobená povahou medical AI device.
• Priemyselných robotoch riadených AI — pracovný úraz spôsobený neočakávaným správaním AI.

Pri prípadoch s § 421a OZ je často kľúčové posúdenie, či ide o „neodvrátiteľnú" okolnosť. Pri AI systémoch, ktorých „halucinácie" alebo neočakávané výstupy sú známou vlastnosťou (napríklad veľké jazykové modely), je argumentácia o neodvrátiteľnosti slabšia.

§ 415 OZ — predchádzanie hrozbe škody

§ 415 OZ ukladá všeobecnú prevenčnú povinnosť — každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Pri implementácii AI vo firme je § 415 OZ právnym základom povinnosti vykonať primerané opatrenia — testovanie, ľudský dohľad, AI governance smernicu (viď implementácia AI vo firme).

Porušenie § 415 OZ môže byť právnou povinnosťou, ktorej porušenie zakladá zodpovednosť podľa § 420 OZ. Pri škodách spôsobených AI sa preto pri argumentácii často kombinujú § 415 a § 420 OZ — porušenie prevenčnej povinnosti je porušením právnej povinnosti, ktoré v príčinnej súvislosti so škodou zakladá nárok poškodeného.

Smernica (EÚ) 2024/2853 — PLD recast a AI ako produkt

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za vadné výrobky — tzv. PLD recast — nahradila pôvodnú smernicu 85/374/EHS. Najvýznamnejšou zmenou pre AI právo je výslovné zaradenie softvéru a AI systémov do pojmu „produkt". Po transpozícii do slovenského práva sa zodpovednosť výrobcu za vadný výrobok bude vzťahovať aj na AI systémy.

Kľúčové zmeny pre AI:

• Softvér a AI systémy ako produkt — vrátane standalone softvéru, embedded softvéru a AI služieb.
• Rozšírené pojmy škody — vrátane straty alebo poškodenia údajov a psychickej ujmy podloženej zdravotnou dokumentáciou.
• Uľahčené dôkazné bremeno — pri komplexných produktoch (vrátane AI) môže súd presunúť bremeno na výrobcu, ak je pre poškodeného preukázanie vady „nadmerne obtiažne".
• Zodpovednosť za podstatnú zmenu produktu — kto podstatne zmení produkt (napríklad ho dotrénuje na vlastných dátach), môže byť zodpovedný ako výrobca.
• Predĺžená premlčacia lehota pre skryté vady — až 25 rokov pri vadách, ktoré sa prejavili pozdejšie.

Lehota na transpozíciu PLD recast do slovenského právneho poriadku plynie podľa čl. 22 smernice — slovenský zákon o zodpovednosti za vadné výrobky bude treba v príslušnej lehote prijať alebo novelizovať.

Alokácia zodpovednosti v AI hodnotovom reťazci

AI Act rozlišuje viacero rolí v hodnotovom reťazci AI — pre alokáciu zodpovednosti za škodu sú kľúčové najmä tri:

Rola	Definícia podľa AI Act	Typické povinnosti a riziká
Poskytovateľ (provider)	Subjekt, ktorý vyvíja AI systém alebo ho dáva uviesť na trh pod svojím menom.	Posudzovanie zhody, technická dokumentácia, kvalita dát, kybernetická bezpečnosť. Pri PLD recast zodpovedá za vadu produktu.
Používateľ / nasadzovateľ (deployer)	Subjekt, ktorý AI systém používa pod vlastnou autoritou (okrem osobného nekomerčného použitia).	Použitie podľa návodu, ľudský dohľad, monitoring, oznamovanie incidentov. Zodpovedá podľa § 420 OZ za vlastné porušenie povinností.
Koncová strana	Osoba, voči ktorej je AI systém nasadený (napríklad uchádzač o zamestnanie, klient banky).	Práva podľa GDPR (najmä čl. 22), právo na ľudský zásah, právo na informácie.

Pri škode spôsobenej AI sa najčastejšie kombinujú dva nároky: voči poskytovateľovi (zodpovednosť za vadný produkt podľa PLD recast) a voči používateľovi (deployer) (zodpovednosť za vlastné porušenie povinností podľa § 420 OZ). V zmluvných vzťahoch medzi poskytovateľom a používateľom sa typicky alokuje zodpovednosť cez indemnity klauzuly, obmedzenia zodpovednosti a obligation to insure.

Praktický postup pri uplatnení nároku

1. Zaistenie dôkazov — výstupy AI systému, logy, screen recording, komunikácia s poskytovateľom, návod na použitie, marketing materiály. Pri AI v zdravotníctve aj dokumentácia z lekárskeho vyšetrenia.
2. Identifikácia zodpovedných subjektov — kto je provider, kto deployer, kto sub-deployer (resellers), kto operátor infrastruktúry. Pri SaaS modeli aj cloudový poskytovateľ.
3. Klasifikácia AI systému — vysokorizikový / mierne rizikový (podľa AI Act-u), čo ovplyvňuje rozsah povinností provider-a a deployer-a.
4. Analýza zmluvných vzťahov — licenčné podmienky, SLA, indemnity klauzuly, obmedzenia zodpovednosti, voľba práva a jurisdikcie.
5. Voľba právneho titulu — § 420 OZ (zavinenie), § 421a OZ (objektívna), PLD recast (vadný produkt po transpozícii), zmluvná zodpovednosť, prípadne nároky podľa GDPR (čl. 82 — náhrada za škodu spôsobenú porušením GDPR).
6. Predžalobná výzva — voči identifikovaným zodpovedným subjektom s vyčíslením škody a požiadavkou na úhradu.
7. Žaloba — pri neúspešnej mimosúdnej fáze žaloba na slovenský okresný/krajský súd alebo na zahraničný súd (podľa medzinárodnej príslušnosti, najmä Brusel I bis).

Špecifické typy škôd spôsobených AI

• AI halucinácia (generovaná dezinformácia) — pri reputačnej škode kombinácia ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ a zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ.
• Deepfake — kombinácia ochrany osobnosti, prípadne trestnoprávna rovina (§ 373 TZ ohováranie, § 376 TZ porušenie tajomstva). AI Act ukladá povinnosť označenia (čl. 50).
• Diskriminačné AI rozhodnutie (HR, úvery) — porušenie antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z., porušenie čl. 22 GDPR (právo nepodliehať automatizovanému rozhodovaniu), nárok na náhradu škody.
• Strata alebo poškodenie údajov — pri PLD recast je výslovne zahrnuté ako škoda.
• Zranenie alebo smrť pri autonómnom vozidle / robote — § 421a OZ, sektorová úprava, PLD recast.

Náš prístup k zodpovednosti za AI

Zodpovednosť za škodu spôsobenú AI vedieme z dvoch strán — pre poskytovateľov a používateľov AI pripravujeme compliance a obrannú stratégiu, pre poškodených klientov pripravujeme uplatnenie nároku. Konkrétne:

• Audit zmluvných doložiek — indemnity, limitation of liability, SLA, insurance covenants v zmluvách s poskytovateľmi AI nástrojov.
• AI governance smernica — minimalizácia vlastnej zodpovednosti podľa § 420 OZ cez ľudský dohľad, testovanie a logovanie (viď implementácia AI vo firme).
• Posúdenie nárokov poškodeného — klasifikácia škody, identifikácia zodpovedných, voľba právneho titulu a postup pri vymáhaní.
• Súdne zastupovanie — pri sporoch o náhradu škody spôsobenej AI pred slovenskými súdmi.
• Prepojenie s GDPR — pri škodách súvisiacich s osobnými údajmi (AI a GDPR) aj nárok podľa čl. 82 GDPR.

Cenovú ponuku pripravujeme individuálne podľa charakteru mandátu (compliance, uplatnenie nároku, súdny spor). Pre úvodné posúdenie zámeru je k dispozícii platená vstupná konzultácia s advokátom.