Preskočiť na obsah
Sub-hub · Daňové procesné právo · Trestné stíhanie

Daňový podvod a trestné stíhanie — § 276 — 278a TZ

Obhajoba pri trestných činoch krátenia dane (§ 276 TZ), neodvedenia dane (§ 277 TZ), daňového podvodu (§ 277a TZ) a nezaplatenia dane (§ 278 TZ). Pri väčšom rozsahu (nad 20 000 €) sadzba od 1 roka, pri veľkom rozsahu (nad 650 000 €) až do 10 rokov odňatia slobody. Účinná ľútosť podľa § 86 TZ — strategická možnosť s krátkou zákonnou lehotou po skončení vyšetrovania. Paralelná koordinácia s daňovou obhajobou.

4,816 recenzií na Google

Daňová kontrola môže prerásť do trestnoprávneho stíhania — okamih, kedy daňový subjekt prestane byť „len" účastníkom správneho konania a stáva sa obvineným z trestného činu, je jedným z najzávažnejších bodov v živote podnikateľa. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v § 276 až § 278a upravuje skupinu daňových trestných činov — skrátenie dane a poistného (§ 276), neodvedenie dane (§ 277), daňový podvod (§ 277a) a neuhrádzanie dane a poistného (§ 278). Sadzby trestu sa pohybujú od 1 roka odňatia slobody pri väčšej škode až po 10 rokov pri veľkej škode. Tento sub-hub clusteru Daňové procesné právo vysvetľuje zloženie jednotlivých skutkových podstát, sadzby trestu a vzťah medzi daňovým a trestným konaním.

Daňové trestné činy v Trestnom zákone

Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. (verzia od 1. 4. 2026) upravuje skupinu daňových trestných činov v ôsmej hlave osobitnej časti — trestné činy proti hospodárskej disciplíne. Kľúčové ustanovenia:

UstanovenieTrestný činPodstata
§ 276 TZSkrátenie dane a poistnéhoAktívne konanie smerujúce k tomu, že daň alebo poistné sa vyrubí nižšie, než by malo byť. Typicky neoznámenie príjmov, fingované náklady, falošné doklady.
§ 277 TZNeodvedenie dane a poistnéhoDaň, ktorá bola zrazená alebo prijatá pre štát (najmä DPH, dane zo závislej činnosti zamestnancov), sa neodvedie do štátneho rozpočtu.
§ 277a TZDaňový podvodKonanie smerujúce k neoprávnenému získaniu daňovej výhody — typicky karuselové podvody s DPH, fiktívne intrakomunitárne dodávky, neoprávnené nárokovanie nadmerného odpočtu.
§ 278 TZNeuhrádzanie dane a poistnéhoSchopnosť uhradiť daň existuje, ale subjekt ju vedome neuhrádza. Špecifické porušenie odlišné od § 277.

Pri závažných prípadoch sa môže pridať aj § 233 TZ — legalizácia príjmov z trestnej činnosti, ak má podvod cezhraničný alebo organizovaný charakter.

§ 276 TZ — Skrátenie dane a poistného

Ustanovenie § 276 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. postihuje aktívne konanie smerujúce k tomu, aby bola daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo iné podobné platby vyrubené v nižšej výške, než zodpovedá zákonu. Typické formy konania:

  • nepravdivé alebo neúplné údaje v daňovom priznaní,
  • fiktívne náklady alebo neexistujúce zmluvy,
  • neoznámenie príjmov daňovému úradu,
  • falošné doklady o vstupných nákladoch,
  • zatajenie majetku alebo príjmov.

Sadzby trestu podľa § 276 sú diferencované podľa rozsahu spôsobenej škody, ktorý je definovaný v § 125 ods. 1 TZ (v znení účinnom od 6. 8. 2024) pevnými sumami — nie násobkami životného minima:

Kategória škodyHranica
Malá škoda (malý rozsah)nad 700 €
Väčšia škoda (väčší rozsah)nad 20 000 €
Značná škoda (značný rozsah)nad 250 000 €
Škoda veľkého rozsahu (veľký rozsah)nad 650 000 €
§ 276 ods. 1 TZ: Kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Prísnejšie sadzby nastupujú pri kvalifikovaných okolnostiach: 1 rok až 5 rokov odňatia slobody, ak páchateľ bol za obdobný čin už odsúdený, na uľahčenie činu poruší úradný uzáver, koná závažnejším spôsobom alebo ide o väčší rozsah (nad 20 000 €) — § 276 ods. 2 TZ. Pri škode značného rozsahu (nad 250 000 €) je sadzba 2 až 8 rokov (§ 276 ods. 3 TZ). Pri škode veľkého rozsahu (nad 650 000 €) môže sadzba dosiahnuť 3 až 10 rokov odňatia slobody (§ 276 ods. 4 TZ).

§ 277 TZ — Neodvedenie dane a poistného

Ustanovenie § 277 TZ postihuje konanie, pri ktorom subjekt vyberá alebo zráža daň či poistné pre štát, ale tieto sumy do štátneho rozpočtu neodvedie. Najčastejšie:

  • zamestnávateľ zrazí daň zo mzdy zamestnancov, ale neuhradí ju daňovému úradu,
  • zamestnávateľ zrazí poistné (sociálne, zdravotné), ale neuhradí ho sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni,
  • platiteľ DPH vyberie DPH od zákazníkov, ale nedoručí ju do štátneho rozpočtu,
  • plátce zrážok pri zdroji (napríklad pri licenčných poplatkoch) zrazí daň, ale neodvedie ju.

§ 277 TZ je často aktívnym konaním v ekonomicky tiesnenej situácii — podnikateľ peniaze určené na štát použije na úhradu prevádzkových nákladov alebo iných záväzkov. Bez ohľadu na motiváciu je však konanie posudzované ako trestné, pretože ide o cudzie peniaze (pre štát zrazené alebo vybraté).

Sadzby trestu sú štruktúrované obdobne ako pri § 276 TZ: pri malom rozsahu (nad 700 €) hrozí odňatie slobody na 6 mesiacov až 3 roky (§ 277 ods. 1 TZ), pri väčšom rozsahu (nad 20 000 €) alebo závažnejšom spôsobe konania 1 rok až 5 rokov (§ 277 ods. 2 TZ), pri spôsobení značnej škody (nad 250 000 €) 2 až 8 rokov (§ 277 ods. 3 TZ) a pri veľkom rozsahu (nad 650 000 €) 3 až 10 rokov odňatia slobody (§ 277 ods. 4 TZ).

§ 277a TZ — Daňový podvod

Ustanovenie § 277a TZ postihuje daňový podvod — konanie smerujúce k neoprávnenému získaniu daňovej výhody, typicky:

  • karuselové (reťazové) podvody s DPH — fiktívne reťazenie dodávateľov s missing trader, ktorý DPH neodvedie, zatiaľ čo broker si nárokuje odpočet,
  • fiktívne intrakomunitárne dodávky — vykazovanie dodávok do EÚ, ktoré sa fyzicky nikdy neuskutočnili,
  • nadmerný odpočet — uplatnenie odpočtu DPH na základe fiktívnych alebo neexistujúcich transakcií,
  • nadhodnotenie vstupnej ceny — fiktívne navýšenie ceny tovaru s cieľom získať vyšší odpočet.

Typická schéma karuselového podvodu má tri úrovne: missing trader — spoločnosť, ktorá prijme tovar z iného členského štátu (dodávka oslobodená od DPH), predá ho tuzemskému odberateľovi s DPH, túto DPH však štátu neodvedie a spravidla čoskoro zanikne; buffer — jeden alebo viac medzičlánkov, ktorých úlohou je zakryť priame prepojenie medzi missing traderom a konečným článkom reťazca; a broker — spoločnosť, ktorá tovar vyvezie späť do zahraničia (intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH) a uplatní si nadmerný odpočet DPH zaplatenej v tuzemsku. Pri cezhraničných schémach spolupracujú slovenské orgány činné v trestnom konaní s Európskou prokuratúrou (EPPO) a úradom OLAF. Pri podozrení z karuselového podvodu je namieste vyhľadať advokáta so skúsenosťami v trestnom práve ešte pred prvým výsluchom.

Sadzby trestu podľa § 277a TZ: pri väčšom rozsahu (nad 20 000 €) neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane hrozí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody (§ 277a ods. 1 TZ), pri recidíve, značnom rozsahu (nad 250 000 €) alebo závažnejšom spôsobe konania 2 až 8 rokov (§ 277a ods. 2 TZ) a pri veľkom rozsahu (nad 650 000 €) alebo spáchaní ako člen nebezpečného zoskupenia 3 až 10 rokov (§ 277a ods. 3 TZ).

§ 277a TZ má širšie pôsobnosti než § 276 — pokrýva aj konanie, ktorého cieľom je získať aktívnu daňovú výhodu (napríklad neoprávnený nadmerný odpočet DPH od štátu), nie iba znížiť daňovú povinnosť. Tieto trestné činy sa často kombinujú s daňovým konaním o nepriznaní odpočtu DPH — daňový orgán paralelne s nepriznaním odpočtu informuje orgány činné v trestnom konaní.

§ 278 TZ — Nezaplatenie dane a poistného

Ustanovenie § 278 TZ postihuje špecifické konanie — daňový subjekt má finančnú schopnosť uhradiť daň alebo poistné, ale vedome ich neuhrádza. Rozdiel oproti § 277 TZ je v tom, že § 278 nevyžaduje, aby išlo o zrazené alebo vybrané sumy — postihuje samotné nezaplatenie vlastnej, už správne priznanej daňovej povinnosti.

V praxi je § 278 TZ aplikovaný menej často než § 276 a § 277 — najmä v situáciách, kedy je preukázateľné, že subjekt mal prostriedky na úhradu (cash flow, hotovosť, predaj majetku) a vedome zvolil iné použitie. Sadzby trestu sú miernejšie než pri predchádzajúcich skutkových podstatách: pri väčšom rozsahu (nad 20 000 €) odňatie slobody až na 2 roky (§ 278 ods. 1 TZ), pri značnom rozsahu (nad 250 000 €) 6 mesiacov až 3 roky (§ 278 ods. 2 TZ) a pri veľkom rozsahu (nad 650 000 €) 1 rok až 5 rokov (§ 278 ods. 3 TZ).

Vzťah daňovej kontroly a trestného konania

Vzťah medzi daňovou kontrolou a trestným konaním je jeden z najcitlivejších aspektov daňového procesu. Praktické scenáre:

  1. Daňová kontrola objaví podozrenie z trestného činu — správca dane je povinný oznámiť skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní (prokuratúra, polícia). Spravidla sa to deje pri kvalifikovaných sumách (značná škoda, veľká škoda) alebo pri organizovaných schémach.
  2. Paralelný priebeh daňového a trestného konania — daňové konanie (vyrubovacie, odvolacie) prebieha pred Finančným riaditeľstvom SR, trestné konanie pred prokuratúrou a súdom. Daňový subjekt je v dvojakom postavení — daňový subjekt a obvinený.
  3. Trestné konanie sa začne nezávisle — orgány činné v trestnom konaní môžu samostatne začať vyšetrovanie aj bez podnetu od správcu dane (napríklad na základe oznámenia tretej osoby, medzinárodnej právnej pomoci).
  4. Daňové konanie dáva dôkazy trestnému konaniu — protokoly, vyrubovacie protokoly a iné dokumenty z daňového konania sa stávajú súčasťou trestného spisu.

Pri paralelnom priebehu konaní platí zásada zákazu sebaobviňovania (nemo tenetur se ipsum accusare) — daňový subjekt má v daňovom konaní povinnosť spolupracovať, avšak nie poskytovať informácie, ktoré by mohli viesť k jeho trestnoprávnemu stíhaniu. Toto právo je zakotvené v § 24 Daňového poriadku aj v ústavných právach (čl. 47 Ústavy SR).

Strategická obhajoba v takejto situácii vyžaduje koordináciu daňovo-právnej a trestnoprávnej obhajoby. Naša kancelária poskytuje obhajobu v oboch konaniach paralelne, čo umožňuje konzistentnú stratégiu naprieč konaniami.

Zodpovednosť konateľa a štatutárneho orgánu

Za daňové trestné činy spoločnosti je v praxi spravidla trestne stíhaný jej štatutárny orgán — konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo člen predstavenstva akciovej spoločnosti — ako fyzická osoba, ktorá za spoločnosť konala alebo mala konať. Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov — najmä si zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.

Trestná zodpovednosť konateľa prichádza do úvahy najmä vtedy, ak:

  • delegoval daňové povinnosti na účtovníka, ale nekontroloval ich riadne plnenie,
  • podpisoval daňové priznania bez overenia ich správnosti a úplnosti,
  • vedome vstúpil do obchodného vzťahu s podozrivým subjektom bez reálnej podnikateľskej činnosti (napríklad tzv. schránkovou spoločnosťou).

Samotná nevedomosť o protiprávnom konaní konateľa automaticky nezbavuje zodpovednosti — rozhodujúce je, či mal a mohol o porušovaní daňových povinností vedieť pri riadnom výkone svojej funkcie. Pri daňových trestných činoch sa súčasne vyžaduje úmysel, preto sa obhajoba môže opierať aj o preukázanie absencie úmyselného zavinenia. Popri trestnej zodpovednosti fyzickej osoby môže byť súbežne stíhaná aj samotná právnická osoba — podrobnejšie v nasledujúcej kapitole.

Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb

Daňové trestné činy môžu byť spáchané aj právnickými osobami podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. To znamená, že pri podozrení z daňového podvodu môže byť trestne stíhaná nielen fyzická osoba (štatutár, riaditeľ, účtovník), ale aj spoločnosť ako právnická osoba.

Sankcie pri právnických osobách zahŕňajú:

  • peňažný trest v zákonom stanovenej výške,
  • trest zákazu činnosti — zákaz vykonávať konkrétnu podnikateľskú činnosť,
  • trest zákazu prijímania verejných zákaziek a dotácií,
  • trest zákazu prijímania verejných subvencií,
  • v krajných prípadoch trest zrušenia právnickej osoby.

Pre štatutárov a manažment spoločnosti to znamená, že popri vlastnej fyzickej zodpovednosti je v hre aj zodpovednosť spoločnosti — s priamym dopadom na pokračovanie podnikania.

Účinná ľútosť pri daňových trestných činoch

§ 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona upravuje osobitný dôvod zániku trestnosti — účinnú ľútosť — pri trestných činoch skrátenia dane a poistného (§ 276), neodvedenia dane a poistného (§ 277) a nezaplatenia dane a poistného (§ 278). Na daňový podvod podľa § 277a TZ sa účinná ľútosť podľa tohto ustanovenia nevzťahuje.

Podmienky sú prísne naviazané na konkrétny časový okamih: trestnosť činu zaniká, ak páchateľ nespáchal čin ako člen zločineckej skupiny a splatnú daň, poistné a ich príslušenstvo dodatočne zaplatil najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Nejde teda o ľubovoľný okamih pred vyhlásením rozsudku, ale o výrazne kratšiu, presne stanovenú lehotu naviazanú na skončenie vyšetrovania.

Účinná ľútosť podľa § 86 ods. 2 TZ nenastane, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo ak bolo v tomto období jeho trestné stíhanie za obdobný čin zastavené práve z dôvodu zániku trestnosti pre účinnú ľútosť. Strategické a včasné posúdenie možnosti dodatočnej úhrady dane je preto jedným z najdôležitejších rozhodnutí v obhajobe.

Dohoda o vine a treste

Pri daňových trestných činoch je v praxi častým riešením dohoda o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k činu priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti priznania, môže prokurátor začať konanie o dohode — na podnet obvineného alebo aj bez neho. Dohoda umožňuje rýchlejšie ukončenie konania a spravidla aj miernejší, vopred dohodnutý trest, čo je pri zložitých daňových kauzách s neistým výsledkom dokazovania často výhodnejšie než dlhé hlavné pojednávanie.

Ak máte podozrenie, že v spoločnosti dochádza k páchaniu daňového trestného činu, je namieste zvážiť aj podanie trestného oznámenia; o priebehu samotnej daňovej kontroly a právach kontrolovaného subjektu sme písali samostatne.

Premlčanie trestného stíhania

Premlčacia doba pri daňových trestných činoch sa riadi všeobecnými pravidlami § 87 Trestného zákona a odvíja sa od hornej hranice trestnej sadzby konkrétnej — základnej alebo kvalifikovanej — skutkovej podstaty. Pri základných sadzbách (do 5 rokov) ide spravidla o 3 až 5 rokov, pri prísnejšie trestaných kvalifikovaných skutkových podstatách (nad 5 rokov) o 10 rokov. Ak daňový trestný čin poškodzuje finančné záujmy Európskej únie (typicky cezhraničný karuselový podvod na DPH), uplatní sa predĺžená premlčacia doba podľa § 87 ods. 7 TZ — pri najzávažnejších kvalifikovaných skutkových podstatách (§ 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3 TZ) môže dosiahnuť až 20 rokov.

Strategická obhajoba pri trestnom stíhaní

Obhajoba pri daňových trestných činoch je najzávažnejším procesným zápasom v daňovej oblasti. Naša obhajobná stratégia zahŕňa:

  • Skorý vstup do obhajoby — ideálne ešte pred formálnym vznesením obvinenia, v štádiu výsluchu, kedy klient získava status svedka alebo podozrivého.
  • Procesná disciplína — všetka komunikácia s orgánmi činnými v trestnom konaní prechádza cez obhajcu. Žiadne ústne vyjadrenia bez prítomnosti advokáta.
  • Dôkazná stratégia — identifikácia dôkazov v prospech klienta (alibi, dôkaz dobre vedomia, alternatívne vysvetlenie skutku).
  • Spochybnenie subjektívnej stránky — pri daňových trestných činoch sa vyžaduje úmysel. Obhajoba môže preukazovať, že konanie bolo neúmyselné, nedbanlivostné alebo bez vedomia o protiprávnosti.
  • Koordinácia s daňovým konaním — daňové konanie pokračuje paralelne; výsledok daňového konania má významný vplyv na trestné konanie (napríklad uznanie nesprávnej kvalifikácie skutku).
  • Príprava na hlavné pojednávanie — výber dôkazov, príprava svedkov, znalecké posudky.

Pri vážnych obvineniach (značná škoda, veľká škoda, organizovaná skupina) je obhajoba mnohomesačný proces, ktorý vyžaduje úzku spoluprácu s klientom, jeho účtovníkom, prípadne nezávislými znalcami z oblasti účtovníctva, daňového a finančného poradenstva.

Prevencia trestnoprávneho dosahu

Preventívne nástroje, ktoré odporúčame slovenským podnikateľom:

  • Compliance kalendár — sledovanie všetkých daňových povinností a lehôt.
  • KYC dodávateľov a partnerov — najmä pri DPH transakciách, kde hrozí karuselový podvod (sub-hub odpočet DPH a jeho nepriznanie).
  • Interná smernica pre vedenie daňovej kontroly — postupy pri vstupe kontrolórov, dokumentácia, komunikácia.
  • Pravidelný daňový audit — externé overenie daňového compliance pred kontrolou.
  • Vzdelávanie zamestnancov v oblasti daňovej legislatívy a etiky.

Pri preventívnom poradenstve i pri obhajobe v trestnom konaní spolupracujeme so sub-hubmi odvolanie v daňovom konaní, vyrubovacie konanie a obhajoba a správna žaloba proti FR SR.

Cenovú ponuku za obhajobu pri daňovom trestnom čine pripravujeme individuálne podľa rozsahu spisu, závažnosti obvinenia a očakávaného trvania konania. Pre prvotné posúdenie procesnej situácie je k dispozícii platená vstupná konzultácia s advokátom.

Často kladené otázky

Aký je rozdiel medzi § 276, § 277, § 277a a § 278 TZ?

§ 276 (Skrátenie dane a poistného) — zámerné neuvedenie alebo skreslenie údajov v daňovom priznaní, ktoré spôsobuje zníženie daňovej povinnosti. § 277 (Neodvedenie dane a poistného) — neoddanie zrazenej dane (najmä pri zamestnávateľoch). § 277a (Daňový podvod) — špeciálne pre DPH karuselové podvody. § 278 (Nezaplatenie dane a poistného) — neplatenie už správne priznanej dane.

Aké sú sadzby trestu pri § 276 TZ?

§ 276 ods. 1 — pri malom rozsahu (škoda nad 700 €) odňatie slobody na 6 mesiacov až 3 roky. § 276 ods. 2 — pri recidíve, porušení úradného uzáveru, závažnejšom spôsobe konania alebo väčšom rozsahu (nad 20 000 €) sadzba 1 až 5 rokov. § 276 ods. 3 — pri značnom rozsahu (nad 250 000 €) sadzba 2 až 8 rokov. § 276 ods. 4 — pri veľkom rozsahu (nad 650 000 €) sadzba 3 až 10 rokov.

Môžem byť stíhaný aj keď som daň doplatil?

Áno. Dodatočné uhradenie dane samo osebe neeliminuje trestnoprávnu zodpovednosť za už dokonané skrátenie alebo podvod. Pri § 276, § 277 a § 278 TZ však zákon pozná inštitút účinnej ľútosti (§ 86 ods. 1 písm. d) TZ), ktorá pri splnení prísnych podmienok a lehôt vedie k zániku trestnosti. Dobrovoľné a včasné doplatenie dane je preto kritickou strategickou voľbou.

Vzťahuje sa daňová kontrola a trestné konanie navzájom?

Áno. Slovenský právny systém pripúšťa paralelné vedenie daňovej kontroly (§ 44 DP) a trestného konania pre rovnaký skutok. Skutkové zistenia z daňovej kontroly môžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Výpoveď daňovníka v daňovej kontrole však nie je výpoveďou obvineného v trestnom konaní — uplatňuje sa zákaz sebausvedčenia podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy SR. Profesionálna koordinácia oboch konaní je kľúčová.

Čo je účinná ľútosť pri daňových trestných činoch?

Účinná ľútosť podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa vzťahuje na § 276 (skrátenie dane), § 277 (neodvedenie dane) a § 278 (nezaplatenie dane) — nie na daňový podvod podľa § 277a. Podmienkou je, že páchateľ nespáchal čin ako člen zločineckej skupiny a splatnú daň či poistné doplatil najneskôr v nasledujúci deň po tom, čo sa po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Ide teda o krátku, presne stanovenú lehotu, nie o ľubovoľný okamih pred rozsudkom.

Ako sa zaobchádza s právnickou osobou pri daňovom trestnom čine?

Slovenský zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb umožňuje trestné stíhanie PO (spoločnosti) za daňové trestné činy. Sankcie: trest peňažný, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zrušenia PO. Vedľa trestu PO sa stíha aj konkrétny štatutár alebo zodpovedná osoba podľa všeobecných ustanovení TZ.

Môže byť konateľ trestne stíhaný, ak o daňovom podvode nevedel?

Áno, ak zanedbal povinnosť vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka — napríklad nekontroloval plnenie daňových povinností delegovaných na účtovníka alebo podpisoval daňové priznania bez overenia. Pri daňových trestných činoch sa však vyžaduje úmysel, preto sa konateľ môže brániť aj preukázaním, že o protiprávnom konaní nevedel a ani vedieť nemohol.

Aké sú typické signály karuselového podvodu s DPH?

Medzi varovné signály patrí najmä neobvykle nízka cena tovaru v porovnaní s trhom, obchodný partner bez reálnej podnikateľskej činnosti alebo sídla, opakované obchody s rovnakým tovarom medzi tými istými prepojenými subjektmi, alebo nekontaktný dodávateľ so sídlom na virtuálnej adrese. Tieto znaky sú relevantné aj pri posudzovaní dobrej viery odberateľa v konaní o odpočte DPH.

Čo mám robiť, ak mi príde predvolanie na výsluch v daňovej trestnej veci?

Okamžite kontaktujte advokáta ešte pred výsluchom. Ako obvinený máte právo odoprieť výpoveď a nemusíte sa k veci vyjadrovať. Neuvážené vyjadrenie bez prítomnosti obhajcu môže výrazne poškodiť vašu procesnú pozíciu — v daňových veciach je dôkazná situácia spravidla zložitá a založená na účtovnej dokumentácii, ktorej výklad si vyžaduje dôkladnú prípravu.

Vyžiadajte si cenovú ponuku

Stačia 3 údaje — IČO, e-mail, telefón. Cenovú kalkuláciu, zoznam podkladov a návrh dohody pošleme do 1 pracovného dňa. Bezplatne a nezáväzne.

Vyžiadať ponuku →

Obsah má informatívny charakter, nezakladá záväzné právne stanovisko a nenahrádza individuálnu konzultáciu. Pri akomkoľvek podozrení z trestného činu krátenia dane odporúčame okamžitú konzultáciu — strategické rozhodnutia (najmä účinná ľútosť) majú časový rozmer.

Napíšte nám