Jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a.): kedy sa oplatí, ako ju založiť a čím sa líši od s.r.o.

Jednoduchá spoločnosť na akcie, v obchodnom mene skrátene j. s. a., je slovenská právna forma určená najmä pre startupy a projekty s investormi. Spája nízke minimálne základné imanie (od 1 eura) s pružnosťou akciovej spoločnosti: akcie môžu mať rôzne práva a akcionári si môžu dohodnúť dojednania o spoločnom predaji akcií, ktoré majú priamu oporu v zákone. Od 17. augusta 2026 sa j. s. a. zakladá aj bez notára, zakladateľskú zmluvu môže autorizovať advokát. V článku vysvetľujeme, komu sa táto forma oplatí, ako sa líši od s.r.o. a a.s., ako prebieha založenie a na čo si dať pozor.

Čo je jednoduchá spoločnosť na akcie a pre koho je určená

Podľa § 220h ods. 1 Obchodného zákonníka je jednoduchá spoločnosť na akcie spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Za svoje záväzky zodpovedá celým majetkom, akcionár za záväzky spoločnosti neručí. Obchodné meno musí obsahovať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“ (ods. 2). Ak osobitné ustanovenia neurčujú inak, použijú sa na ňu primerane pravidlá o akciovej spoločnosti (ods. 3); zákon zároveň vylučuje viaceré ustanovenia o a.s. vrátane osobitných ustanovení o verejnej akciovej spoločnosti, teda o spoločnosti s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu (ods. 4, § 154 ods. 3). Spoločnosť nemožno založiť na základe výzvy na upisovanie akcií (§ 220t ods. 3) a nemôže zvyšovať základné imanie upísaním nových akcií na základe verejnej výzvy (§ 220zf ods. 1).

Forma bola do Obchodného zákonníka zavedená zákonom č. 389/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017 ako forma určená pre spoločnosti s investormi. Jej zmysel je v troch veciach, ktoré spoločnosť s ručením obmedzeným nepozná: druhy akcií s rozdielnymi právami pre zakladateľov a investorov, zákonom upravené a registrovateľné dojednania o spoločnom odchode zo spoločnosti a upisovanie vlastných akcií pre zamestnancov. Typicky je vhodná pre technologické startupy, spoločnosti pripravujúce vstup investora alebo rodinné firmy, ktoré chcú oddeliť riadenie od podielu na zisku.

Porovnanie: s.r.o., j. s. a. a akciová spoločnosť

Kritérium	s.r.o.	j. s. a.	a.s.
Minimálne základné imanie	5 000 eur, vklad spoločníka najmenej 750 eur (§ 108, § 109)	1 euro (§ 220t ods. 2)	25 000 eur (§ 162 ods. 3)
Zakladatelia	jedna alebo viac osôb, najviac 50 spoločníkov (§ 105)	jedna alebo viac osôb, bez horného limitu	jeden zakladateľ len ak je právnickou osobou, inak najmenej dvaja (§ 162 ods. 1)
Forma zakladateľského dokumentu	notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom; pri splnení podmienok § 110a (najviac päť spoločníkov, len voľné živnosti, peňažné vklady) aj zjednodušené založenie elektronickým formulárom (§ 110a)	notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom (od 17. 8. 2026)	notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom (od 17. 8. 2026)
Účasť na spoločnosti	obchodný podiel zapísaný v obchodnom registri	zaknihované akcie na meno v centrálnom depozitári, verejný register akcionárov	akcie na meno listinné alebo zaknihované, na doručiteľa len zaknihované; neverejný zoznam akcionárov (§ 156)
Druhy účasti	bez druhov podielov; odlišný podiel na zisku alebo iný počet hlasov len dohodou v spoločenskej zmluve (§ 123 ods. 1, § 127 ods. 2)	kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami, aj bez hlasovacieho práva	kmeňové a prioritné akcie do polovice základného imania (§ 159)
Dojednania o výstupe (tag-along, drag-along, shoot-out)	len zmluvne, bez registrácie	výslovne upravené zákonom, prvé dve registrovateľné v centrálnom depozitári	len zmluvne, bez registrácie
Štatutárny orgán	konateľ	predstavenstvo; počet členov určujú stanovy	predstavenstvo
Dozorná rada	nepovinná	nepovinná (§ 220ze)	povinná, najmenej traja členovia (§ 200 ods. 1)
Rozhodnutia valného zhromaždenia o stanovách a imaní	zmena základného imania: úradne osvedčený podpis predsedu valného zhromaždenia (§ 127a ods. 3); ak sa mení pomer hlasov alebo obchodných podielov: notárska zápisnica (§ 127a ods. 4), jediný spoločník: úradne osvedčený podpis, pri rozhodnutiach podľa § 127a ods. 4 notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom (§ 132 ods. 1)	úradne osvedčený podpis predsedu valného zhromaždenia (§ 220za)	notárska zápisnica (§ 187 ods. 2)
Súdny poplatok za prvozápis	220 eur	220 eur (sadzba pre iné právnické osoby, pozri text)	550 eur

Súdne poplatky vychádzajú z položky 17 sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 17. augusta 2026: prvozápis akciovej spoločnosti 550 eur, prvozápis iných právnických osôb 220 eur, zmena právnej formy 220 eur a zápis akéhokoľvek počtu zmien jednej zapísanej osoby 50 eur. Sadzobník jednoduchú spoločnosť na akcie výslovne neuvádza; keďže ide o samostatnú právnu formu odlišnú od akciovej spoločnosti (§ 56 ods. 1), vychádzame zo sadzby pre iné právnické osoby 220 eur, nie zo sadzby 550 eur pre akciovú spoločnosť. Podrobnosti o formách jednotlivých úkonov pre všetky typy spoločností nájdete v prehľade formy úkonov v obchodnom registri.

Akcie j. s. a.: zaknihované, na meno a s osobitnými právami

Akcie jednoduchej spoločnosti na akcie môžu mať podľa § 220i ods. 1 len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno. Listinné akcie, ktoré sú pri a.s. bežné, tu nie sú možné. Menovitú hodnotu možno vyjadriť aj v eurocentoch (ods. 2), takže aj pri základnom imaní 1 euro možno vydať napríklad 100 akcií po jednom cente a rozdeliť ich medzi zakladateľov a investorov. Pre porovnanie: spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať základné imanie najmenej 5 000 eur (§ 108 ods. 1) a vklad každého spoločníka najmenej 750 eur vyjadrený v celých eurách (§ 109 ods. 1 a 2).

Spoločnosť môže vydávať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami (ods. 3). Osobitné práva môžu spočívať najmä v určení rozsahu podielu na zisku alebo na likvidačnom zostatku inak než pomerom menovitých hodnôt, napríklad ako pevný, prednostný alebo podriadený nárok, v určení iného počtu hlasov než zodpovedá podielu na základnom imaní, alebo v rozsahu práva na informácie o spoločnosti. Akcie s rovnakými osobitnými právami tvoria jeden druh (ods. 4). Spoločnosť môže vydať aj akcie bez hlasovacieho práva, musí však existovať aspoň jedna akcia s hlasovacím právom (ods. 5); ak spoločnosť takého akcionára nemá alebo v nej nemožno hlasovacie práva vykonávať, súd ju aj bez návrhu zruší (ods. 6).

Centrálny depozitár a register akcionárov. Zaknihované akcie existujú len ako zápis v evidencii centrálneho depozitára cenných papierov, ktorý emitentovi na žiadosť zriadi register emitenta (§ 107 zákona č. 566/2001 Z. z.). Register akcionárov j. s. a. nahrádza zoznam akcionárov (§ 220j) a vedie ho centrálny depozitár; obsahuje údaje o emitentovi, o každej emisii akcií (ISIN, druh, menovitá hodnota, počet) a o každom akcionárovi vrátane počtu a druhu jeho akcií a dátumu nadobudnutia. Zapísané údaje okrem rodného čísla a dátumu narodenia sa zverejňujú na webovom sídle depozitára (na stránke registra akcionárov j. s. a.; § 107d zákona o cenných papieroch). Kto hľadá anonymitu akcionárov, j. s. a. nevyhovie rovnako ako s.r.o., ktorej spoločníci sú verejne v obchodnom registri; neverejný zoznam akcionárov má len akciová spoločnosť (§ 156 ods. 6). Pre investorov je naopak výhodou, že zapísané údaje sú voči tretím osobám účinné ich zverejnením (§ 107n ods. 2 zákona o cenných papieroch) a aktuálny výpis z registra vydá depozitár každému na písomnú žiadosť (§ 107d ods. 5).

Obmedzenie a vylúčenie prevoditeľnosti akcií

Stanovy môžu prevoditeľnosť akcií alebo niektorého druhu akcií obmedziť alebo úplne vylúčiť (§ 220k ods. 1). Takéto ustanovenia stanov a podmienky odkúpenia sa menia len so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov majiteľov dotknutých akcií (ods. 2) a prevod v rozpore s obmedzením je neplatný (ods. 3).

• Vylúčená prevoditeľnosť (§ 220l): po štyroch rokoch od splatenia emisného kurzu vzniká akcionárovi právo žiadať, aby spoločnosť jeho akcie odkúpila; stanovy môžu lehotu skrátiť. Toto právo sa nepremlčuje.
• Prevod so súhlasom spoločnosti (§ 220m): stanovy musia určiť dôvody, pre ktoré spoločnosť môže alebo musí súhlas odmietnuť alebo je povinná ho udeliť, a lehotu na rozhodnutie. O súhlase rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčia iný orgán; ak podľa stanov rozhoduje valné zhromaždenie, dôvody odmietnutia sa v stanovách určiť nemusia (ods. 2). Ak orgán spoločnosti v lehote nerozhodne, súhlas sa považuje za udelený. Ak spoločnosť súhlas odmietne, hoci jej stanovy ani zákon odmietnutie neukladali, akcionár môže do jedného mesiaca od oznámenia odmietnutia žiadať odkúpenie akcií; ak odmietla v rozpore so zákonom alebo stanovami, môže sa namiesto toho do jedného roka domáhať, aby súhlas nahradil súd.
• Odkúpenie za primeranú cenu (§ 220n): spôsob určenia ceny určia stanovy; rozhodujúci je deň doručenia žiadosti o súhlas s prevodom, inak deň doručenia žiadosti o odkúpenie akcií (ods. 3). Odkúpenie je vylúčené, ak by vlastné imanie kleslo pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom a ďalšími fondmi, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, ak je spoločnosť v kríze alebo úpadku alebo by sa do nich odkúpením dostala, alebo ak by zostala bez akcionára (§ 220o).
• Dedenie, konkurz a exekúcia (§ 220q): stanovy môžu dedenie akcií vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným akcionárom; vtedy akcie smrťou akcionára prechádzajú na spoločnosť. Pri vylúčenej alebo súhlasom podmienenej prevoditeľnosti prechádzajú akcie na spoločnosť aj vyhlásením konkurzu na majetok akcionára alebo doručením exekučného príkazu. Spoločnosť v oboch prípadoch platí primeranú hodnotu akcií.

Akcionárska zmluva: tag-along, drag-along a shoot-out

Dohoda medzi spoločníkmi podľa § 66c je prípustná pri každej spoločnosti. Pri j. s. a. však zákon v § 220w ods. 1 výslovne upravuje tri vedľajšie dojednania, ktoré pri iných formách možno dohodnúť len zmluvne podľa § 66c ods. 1 písm. d), bez registrácie a bez osobitnej zákonnej úpravy:

• Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) (§ 220x): ak povinný akcionár prevádza svoje akcie zmluvou na tretiu osobu, oprávnený má právo previesť svoje akcie zároveň s ním za rovnakých podmienok. Chráni menšinového akcionára pred tým, aby zostal v spoločnosti s novým, neznámym väčšinovým vlastníkom. Dojednanie musí určiť podmienky výkonu, rozsah a lehotu; povinný musí kupujúceho o existencii práva vopred informovať.
• Právo požadovať prevod akcií (drag-along) (§ 220y): oprávnený, spravidla investor alebo väčšinový akcionár, môže od povinného žiadať, aby spolu s ním predal svoje akcie tretej osobe za rovnakých podmienok. Umožňuje predať celú spoločnosť, aj keď menšinový akcionár nesúhlasí. Pri registrovanom práve môže oprávnený po zložení kúpnej ceny do notárskej úschovy alebo po otvorení neodvolateľného akreditívu v prospech povinného a po tom, čo splnenie podmienok osvedčil notár, previesť akcie povinného sám, v jeho mene a na jeho účet (ods. 4).
• Právo požadovať nadobudnutie akcií (shoot-out) (§ 220z): nástroj na riešenie patovej situácie medzi akcionármi. Oprávnený určí cenu za akciu a vyzve druhého, aby mu za ňu svoje akcie predal; ak povinný návrh v lehote neprijme, musí za rovnakú cenu odkúpiť akcie oprávneného. Kto cenu navrhne, musí byť pripravený za ňu kupovať aj predávať.

Podpisy na akcionárskej zmluve musia byť úradne osvedčené a zmluva nadobúda účinnosť najskôr dňom osvedčenia (§ 220w ods. 2). Právo pridať sa k prevodu a právo požadovať prevod možno dohodnúť aj ako registrované práva, ktoré vznikajú zápisom do osobitných registrov vedených centrálnym depozitárom (§ 107f a § 107j zákona o cenných papieroch); na ich zriadenie sa vyžaduje notárska zápisnica alebo zmluva autorizovaná advokátom (ods. 3, v znení od 17. augusta 2026). Registrované práva sa nepremlčujú a pôsobia aj voči právnym nástupcom majiteľa akcií (ods. 4); s jednou akciou môže byť spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie (ods. 6). Pri porušení registrovaného tag-along práva sa oprávnený môže domáhať, aby kupujúci odkúpil aj jeho akcie za rovnakých podmienok, alebo aby ich odkúpil povinný; nároky treba uplatniť do jedného roka od prevodu (§ 220x ods. 5 a 7).

Zamestnanecké akcie

Na rozdiel od akciovej spoločnosti, ktorej to § 161 ods. 1 zakazuje, môže j. s. a. sama upísať akcie vytvárajúce jej základné imanie na účel ich prevodu na zamestnancov a na fyzické osoby, ktoré pre ňu pracujú na živnosť alebo na základe iného oprávnenia, ak sú výsledky ich činnosti predmetom práv duševného vlastníctva. Akciová spoločnosť môže vlastné akcie pre zamestnancov len nadobúdať za podmienok § 161a; ak stanovy pritom vylúčia schválenie valným zhromaždením, musí ich previesť na zamestnancov do 12 mesiacov (§ 161a ods. 5). Podľa § 220r môže spoločnosť sama upísať akcie vytvárajúce jej základné imanie, ak to schváli valné zhromaždenie (alebo to určia stanovy), ak sú akcie určené na prevod na zamestnancov alebo na fyzické osoby, ktoré pre spoločnosť pracujú na živnosť či inak a výsledky ich práce sú predmetom práv duševného vlastníctva, ak tým vlastné imanie neklesne pod základné imanie s povinnými fondmi a ak súčet menovitých hodnôt takto upísaných akcií nepresiahne 20 % základného imania. Lehota na upísanie je najviac 18 mesiacov a akcie sa musia previesť na oprávnené osoby do piatich rokov. Prevod na iné osoby je možný len za menovitú hodnotu s emisným ážiom a s výhradou vlastníctva, inak je neplatný (ods. 4). Obdobne môžu stanovy uvoľniť nadobúdanie vlastných akcií na tento účel (§ 220s).

Založenie j. s. a. krok za krokom

Spoločnosť môže založiť jedna osoba alebo viac osôb; nemožno ju založiť na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady (§ 220t). Do 16. augusta 2026 vyžadoval § 220t ods. 5 pre zakladateľskú zmluvu notársku zápisnicu; zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri tento odsek vypustil, takže od 17. augusta 2026 platí všeobecné pravidlo § 57 ods. 1 a 3: notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom.

1. Rozhodnutie o štruktúre. Výška základného imania, počet a menovitá hodnota akcií, druhy akcií a ich osobitné práva, obmedzenie prevoditeľnosti, zloženie predstavenstva, prípadne dozorná rada. Pri investorskom vstupe sa súčasne pripravuje akcionárska zmluva.
2. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina so stanovami. Musí obsahovať obchodné meno, sídlo a predmet podnikania, základné imanie, počet a menovitú hodnotu akcií a pri viacerých druhoch ich názov, emisný kurz, počet akcií upísaných jednotlivými zakladateľmi, prípadný nepeňažný vklad, správcu vkladov, rozhodnutie o založení, o schválení stanov a o členoch orgánov (§ 220u). Stanovy sú jej súčasťou a pri viacerých druhoch akcií musia určiť obsah práv každého druhu (§ 220v). Dokument autorizuje advokát alebo spíše notár; pri autorizácii advokátom musí advokát zistiť totožnosť zakladateľov (§ 1a ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), preto je potrebná jedna osobná návšteva zakladateľov v kancelárii s dokladmi totožnosti.
3. Splatenie vkladov a oprávnenia na podnikanie. Správca vkladov prevezme vklady; celé základné imanie musí byť splatené pred vznikom spoločnosti (§ 220t ods. 4), v praxi teda pred podaním návrhu na zápis. Živnostenské alebo iné oprávnenia na predmet podnikania sa vybavia rovnako ako pri s.r.o.
4. Návrh na zápis do obchodného registra. Návrh na registráciu založenej j. s. a. podávajú všetci členovia predstavenstva (§ 46 ods. 4 zákona č. 29/2026 Z. z.), a to elektronicky cez určený formulár na špecializovanom portáli s autorizáciou (§ 44 ods. 1); zastúpiť ich môže na základe plnomocenstva len advokát, notár alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom spoločnosti (§ 47 ods. 1). Súdny poplatok je 220 eur. Súčasťou návrhu na prvozápis sú aj údaje o konečnom užívateľovi výhod a pri jedinom akcionárovi aj jeho zápis (§ 13 písm. h) a m) zákona č. 29/2026 Z. z.). Do registra sa zapisujú okrem iného členovia predstavenstva a spôsob ich konania (§ 220zc ods. 1).
5. Vydanie akcií cez centrálny depozitár. Po zápise do obchodného registra (register emitenta obsahuje identifikačné číslo a kód LEI emitenta, § 107 ods. 4 zákona o cenných papieroch) spoločnosť požiada centrálny depozitár o zriadenie registra emitenta, pridelenie ISIN a zaknihovanie emisie; prvotný zápis do registra akcionárov potom zabezpečí depozitár (§ 107d ods. 4). Zaknihovaná akcia je vydaná až okamihom pripísania na účet majiteľa alebo klientsky účet (§ 13 ods. 1 zákona o cenných papieroch) a ISIN prideľuje centrálny depozitár na žiadosť emitenta (§ 13 ods. 3). Depozitár vedie údaje o akciách len na účte majiteľa alebo na klientskom účte člena (§ 107n ods. 1 zákona o cenných papieroch), preto si každý akcionár musí zabezpečiť účet.
6. Povinnosti po vzniku. Daňový úrad zaregistruje spoločnosť a pridelí DIČ z úradnej moci (§ 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.), podľa činnosti nasleduje registrácia na DPH a prípadne zápis do registra partnerov verejného sektora. Ak akcionárska zmluva obsahuje registrované práva, zapíšu sa do registra práv v centrálnom depozitári.

Orgány spoločnosti a rozhodovanie

Valné zhromaždenie. O záležitostiach mimo navrhovaného programu možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov s hlasovacím právom (§ 220za ods. 1). Zmena práv spojených s druhom akcií a obmedzenie prevoditeľnosti vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov majiteľov dotknutých akcií (ods. 2); zmena stanov, zvýšenie alebo zníženie základného imania, poverenie predstavenstva na zvýšenie imania, vydanie prioritných alebo vymeniteľných dlhopisov a zrušenie spoločnosti dvojtretinovú väčšinu prítomných (ods. 3). V oboch prípadoch stačí úradne osvedčený podpis predsedu valného zhromaždenia, notárska zápisnica sa na rozdiel od a.s. nevyžaduje; rovnako pri rozhodnutí jediného akcionára (ods. 4). Stanovy môžu pripustiť rozhodovanie mimo valného zhromaždenia na návrh predstavenstva s lehotou 30 dní na vyjadrenie, ak stanovy neurčia inak, pričom mlčanie znamená nesúhlas (§ 220zb).

Predstavenstvo. Je štatutárnym orgánom; ak stanovy neurčia inak, koná v mene spoločnosti každý jeho člen (§ 220zc ods. 1). Počet členov predstavenstva určujú stanovy (§ 173 ods. 1 písm. f) v spojení s § 220h ods. 3) a zákon pre j. s. a. minimálny počet neustanovuje; jednočlenné predstavenstvo je preto podľa nášho výkladu prípustné, stanovy ho však musia výslovne určiť. Stanovy môžu tiež určiť, že funkčné obdobie členov nie je obmedzené (ods. 2). Ak strata presiahne tretinu základného imania, predstavenstvo musí bez zbytočného odkladu informovať akcionárov (ods. 3). Členovia predstavenstva písomne oznamujú spoločnosti konkurenčné aktivity (§ 220zd). Dozorná rada je nepovinná (§ 220ze); ak ju stanovy zriadia, musí mať najmenej troch členov, ktorých volí valné zhromaždenie (§ 200 ods. 1 prvá veta v spojení s § 220h ods. 3); ak nie je zriadená, akcionári majú posilnené právo žiadať od predstavenstva písomné informácie a pri odmietnutí rozhodne súd (§ 220zc ods. 4).

Základné imanie. Zvýšenie upísaním akcií na základe verejnej výzvy sa nepripúšťa; stanovy môžu obmedziť alebo vylúčiť prednostné právo akcionárov na upísanie nových akcií (§ 220zf ods. 3) a vylúčiť hlasovanie podľa druhov akcií pri zmene základného imania; vtedy rozhoduje dvojtretinová väčšina všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií (§ 220zf, § 220zg).

Zmena právnej formy a zrušenie

Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností môže jednoduchá spoločnosť na akcie zmeniť právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť; opačným smerom môže s.r.o. zmeniť formu na j. s. a. (ods. 3) a a.s. na j. s. a. (ods. 4). Na schválenie návrhu projektu zmeny právnej formy je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov, ak stanovy neurčia prísnejšie kvórum (§ 109 ods. 1) a pri j. s. a. musí byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia na uznesení úradne osvedčená (§ 109 ods. 4). Súdny poplatok za zápis zmeny právnej formy je 220 eur. Registrované práva z akcionárskej zmluvy zmenou právnej formy zanikajú (§ 220w ods. 9 písm. f)). Okrem všeobecných dôvodov podľa § 68 sa spoločnosť zrušuje aj z dôvodov uvedených v zakladateľskom dokumente alebo stanovách a rozhodnutím súdu na návrh akcionára, prípadne člena predstavenstva, ak to pripúšťa zakladateľský dokument alebo stanovy, z dôvodov a za podmienok ustanovených v zákone, zakladateľskom dokumente alebo stanovách (§ 220zh).

Nevýhody a na čo si dať pozor

• Centrálny depozitár. Zriadenie registra emitenta, vydanie emisie a vedenie účtov majiteľov sú spoplatnené podľa cenníka centrálneho depozitára a jeho členov a vyžadujú priebežnú administratívu. Pri jednoosobovej firme bez investorov tieto náklady a úkony podľa našich skúseností spravidla prevážia úsporu na základnom imaní.
• Verejný register akcionárov. Mená akcionárov, počet a druh ich akcií sú verejne dostupné na webe depozitára. S.r.o. má spoločníkov tiež verejne v obchodnom registri, pri a.s. však zoznam akcionárov verejný nie je (§ 156 ods. 6).
• Predstavenstvo namiesto konateľa. Členovia predstavenstva musia spoločnosti písomne oznamovať konkurenčné aktivity (§ 220zd) a pri strate nad tretinu základného imania bez zbytočného odkladu informovať akcionárov (§ 220zc ods. 3); ustanovenia o predstavenstve akciovej spoločnosti v § 191 a § 193 a o zákaze konkurencie v § 196 sa na j. s. a. nepoužijú (§ 220h ods. 4).
• Prevod akcií prebieha cez depozitár. Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa zákona o cenných papieroch registráciou prevodu v evidencii centrálneho depozitára alebo jeho člena na základe príkazu na registráciu prevodu (§ 156 ods. 3, § 22 zákona o cenných papieroch); prevod v rozpore s obmedzením alebo vylúčením prevoditeľnosti podľa stanov je neplatný (§ 220k ods. 3), preto treba podmienky prevodu pri každej transakcii preveriť.
• Menšia známosť formy. V praxi sú banky, úrady aj obchodní partneri zvyknutí na s.r.o.; pri j. s. a. treba počítať s otázkami a s predkladaním výpisu z registra akcionárov, ktorý vydá depozitár na písomnú žiadosť (§ 107d ods. 5).
• Žiadna verejná výzva na upisovanie akcií. Založenie na základe výzvy na upisovanie akcií ani zvýšenie základného imania na základe verejnej výzvy nie je prípustné (§ 220t ods. 3, § 220zf ods. 1) a ustanovenia o verejnej akciovej spoločnosti sa na j. s. a. nepoužijú (§ 220h ods. 4). Zákon j. s. a. pre regulovaný trh nekoncipuje; kto plánuje financovanie cez regulovaný trh, mal by preto počítať so zmenou právnej formy na a.s.

Kedy odporúčame j. s. a. a kedy s.r.o.

Jednoduchá spoločnosť na akcie dáva zmysel, ak do spoločnosti vstupuje alebo má vstúpiť investor, ak zakladatelia chcú pomocou rôznych druhov akcií oddeliť riadenie od podielu na zisku, ak plánujú podiely pre zamestnancov alebo ak potrebujú vymožiteľné tag-along a drag-along práva. Pre bežné podnikanie jedného alebo niekoľkých spoločníkov bez investorského plánu zostáva vhodnejšia spoločnosť s ručením obmedzeným: je lacnejšia na prevádzku, nemá depozitár a jej fungovanie poznajú všetky inštitúcie. Prechod zo s.r.o. na j. s. a. je pritom možný neskôr zmenou právnej formy.

Naša kancelária pripravuje zakladateľské dokumenty a stanovy j. s. a. vo forme dokumentu autorizovaného advokátom, akcionárske zmluvy vrátane registrovaných práv, zastupuje pri zápise do obchodného registra a komunikácii s centrálnym depozitárom a rieši zmenu právnej formy zo s.r.o. Postup a podmienky nájdete na stránke založenie firmy s advokátom.

Súvisiace články

• Založenie firmy s advokátom od 17. 8. 2026
• Nový zákon o obchodnom registri od 17. 8. 2026
• Formy úkonov v obchodnom registri: kedy notárska zápisnica a kedy autorizácia advokátom
• Valné zhromaždenie a notárska zápisnica od 17. 8. 2026
• Ako založiť s.r.o.: návod krok za krokom

Tagy: jednoducha-spolocnost-na-akciejsazalozenie-spolocnostistartupakcionarska-zmluvaobchodny-zakonnikcdcp