Cestovné náhrady zamestnanca – nárok a výpočet 2026

Cestovné náhrady zamestnanca v roku 2026 – kompletný prehľad

Každý zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má zo zákona nárok na náhradu cestovných výdavkov. Právna úprava cestovných náhrad je obsiahnutá v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V tomto článku podrobne vysvetľujeme, na aké náhrady máte nárok, ako sa počítajú a aké sú rozdiely medzi tuzemskými a zahraničnými pracovnými cestami.

Čo je pracovná cesta

Podľa § 2 zákona č. 283/2002 Z. z. je pracovná cesta čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste až do skončenia tejto cesty. Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom; ak také miesto dohodnuté nie je, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Druhy cestovných náhrad

Zamestnanec má pri tuzemskej pracovnej ceste nárok na tieto náhrady:

• Náhrada preukázaných cestovných výdavkov (cestovné lístky, letenky)
• Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie
• Stravné (podľa dĺžky trvania pracovnej cesty)
• Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov (parkovné, diaľničná známka a pod.)
• Náhrada za použitie cestného motorového vozidla (kilometrovné)

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste 2026

Výška stravného sa odvíja od dĺžky trvania pracovnej cesty. Podľa § 8 zákona sa sumy stravného zvyšujú v závislosti od rastu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a aktuálne sumy vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oznámením v Zbierke zákonov. Naposledy boli zvýšené oznámením č. 280/2025 Z. z. a uplatňujú sa od 1. decembra 2025:

Trvanie pracovnej cesty	Stravné (od 1. 12. 2025)
5 – 12 hodín	9,30 €
nad 12 – 18 hodín	13,80 €
nad 18 hodín	20,60 €

Poznámka: Sumy stravného sa zvyšujú podľa § 8 zákona a vyhlasujú sa oznámením MPSVR SR v Zbierke zákonov, preto sa môžu počas roka zmeniť. Vyššie uvedené sumy platia podľa oznámenia č. 280/2025 Z. z. (od 1. decembra 2025); pri staršej alebo budúcej pracovnej ceste si aktuálnu sumu overte v poslednom oznámení o sumách stravného.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, stravné sa podľa § 5 ods. 6 zákona kráti, a to z určenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:

• o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,
• o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,
• o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.

Ak má zamestnanec bezplatné stravovanie zabezpečené v celom rozsahu, stravné mu zamestnávateľ neposkytuje.

Kilometrovné – náhrada za použitie vlastného vozidla

Ak zamestnanec na pracovnej ceste používa vlastné cestné motorové vozidlo so súhlasom zamestnávateľa, prináleží mu podľa § 7 zákona o cestovných náhradách:

• Základná náhrada za každý kilometer jazdy
• Náhrada za spotrebované pohonné hmoty (podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze a ceny PHM)

Typ vozidla	Sadzba základnej náhrady za 1 km (od 1. 1. 2026)
Dvojkolesové a trojkolesové vozidlá, štvorkolky (napr. motocykel)	0,090 €
Osobné cestné motorové vozidlo	0,313 €

Sadzby základnej náhrady sa podľa § 8 zákona zvyšujú a vyhlasujú oznámením MPSVR SR v Zbierke zákonov, preto sa môžu počas roka zmeniť. Uvedené sumy platia podľa oznámenia č. 340/2025 Z. z. (od 1. januára 2026); pri staršej alebo budúcej ceste si aktuálnu sadzbu overte v poslednom oznámení o sumách základnej náhrady.

K základnej náhrade sa pripočíta náhrada za spotrebované PHM, ktorá sa vypočíta podľa vzorca: spotreba podľa technického preukazu × cena PHM × počet km / 100. Cenu PHM zamestnanec preukáže dokladom o kúpe alebo sa použije priemerná cena zistená Štatistickým úradom SR.

Zahraničná pracovná cesta

Pri zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec podľa § 10 – 18 zákona o cestovných náhradách nárok na:

• Stravné v cudzej mene – základné sadzby sú stanovené opatrením MF SR pre jednotlivé krajiny
• Vreckové – zamestnávateľ môže (nie je povinný) poskytnúť vreckové do výšky 40 % stravného
• Náhrada cestovných výdavkov, ubytovania a vedľajších výdavkov – rovnako ako pri tuzemskej ceste
• Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Zahraničné stravné sa počíta od momentu prekročenia štátnej hranice SR alebo od odletu lietadla z územia SR. Pre dovolenku napojenú na pracovnú cestu platia osobitné pravidlá.

Vyúčtovanie pracovnej cesty

Pri tuzemskej aj zahraničnej pracovnej ceste je zamestnanec podľa § 36 ods. 7 zákona o cestovných náhradách povinný do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ je podľa § 36 ods. 8 povinný vyúčtovanie vykonať a uspokojiť nároky zamestnanca do 10 pracovných dní odo dňa predloženia dokladov. Kolektívna zmluva, písomná dohoda so zamestnancom alebo vnútorný predpis zamestnávateľa môžu určiť dlhšiu lehotu, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa cesta skončila. Osobitné, dlhšie lehoty platia len pri dočasnom vyslaní do zahraničia a pri vyslaní do štátu Európskej únie (§ 29), ktoré sa od bežnej zahraničnej pracovnej cesty odlišujú.

Medzi povinné doklady patria:

• Cestovný príkaz podpísaný zamestnávateľom
• Cestovné lístky, letenky, bločky za PHM
• Faktúra za ubytovanie
• Bločky za parkovné, diaľničné poplatky a pod.

Cestovné náhrady pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnanci pracujúci na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov majú nárok na cestovné náhrady len vtedy, ak je to výslovne dohodnuté v príslušnej dohode. Na rozdiel od pracovného pomeru, zákon automatický nárok na cestovné náhrady pri dohodách nepriznáva.

Daňové aspekty cestovných náhrad

Cestovné náhrady poskytnuté do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z., nie sú podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov predmetom dane z príjmov fyzických osôb (výnimkou je vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste) a nevstupujú ani do vymeriavacieho základu na sociálne a zdravotné poistenie. Ak však zamestnávateľ poskytne náhrady nad zákonný rámec, suma prevyšujúca zákonný nárok sa považuje za zdaniteľný príjem.

Časté otázky o cestovných náhradách

Má zamestnanec nárok na stravné, ak pracovná cesta trvá menej ako 5 hodín?

Spravidla nie. Podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa stravné určuje pre časové pásma začínajúce od 5 hodín, takže pri ceste kratšej ako 5 hodín nárok na stravné zo zákona nevzniká. Ak však zamestnávateľ takýmto vyslaním neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu podľa § 5 ods. 3 poskytnúť stravné až do sumy určenej pre pásmo 5 – 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Môže zamestnanec odmietnuť pracovnú cestu?

Podľa § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce, alebo ak je možnosť vyslania dohodnutá v pracovnej zmluve – v takom prípade zamestnanec pracovnú cestu spravidla odmietnuť nemôže. Tehotné ženy a rodičia malých detí majú zvýšenú ochranu pri ďalších pracovných podmienkach (napríklad pri práci nadčas), ktorú Zákonník práce upravuje osobitne.

Ako sa počíta kilometrovné pri použití elektromobilu?

Pri použití elektromobilu sa namiesto náhrady za spotrebované PHM vypočíta náhrada za spotrebovanú elektrickú energiu. Spotreba sa určí podľa technického preukazu a cena sa preukazuje dokladom o nabíjaní alebo sa použije priemerná cena podľa ŠÚ SR.

Čo ak zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady?

Zamestnanec sa môže obrátiť na advokáta v oblasti pracovného práva a uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na cestovné náhrady je 3 roky. Zamestnanec môže podať aj podnet na inšpektorát práce.

Má zamestnanec na home office nárok na cestovné náhrady?

Zamestnanec pracujúci z domu nemá automaticky nárok na cestovné náhrady. Ak ho však zamestnávateľ vyšle z miesta výkonu domáckej práce na pracovnú cestu (napr. na rokovanie v sídle firmy), nárok na cestovné náhrady mu vznikne rovnako ako pri bežnej pracovnej ceste.

Je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na pracovnú cestu?

Záleží na type cesty. Podľa § 36 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok do sumy predpokladaných náhrad pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Pri tuzemskej pracovnej ceste (a pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady) je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok iba na žiadosť zamestnanca.

Tagy: cestovné náhradystravnépracovná cestakilometrezahraničná cesta