Nárok na starobný dôchodok mi vznikol počas PN a zamestnávateľ mi odmieta vyplatiť zvýšené odchodné podľa kolektívnej zmluvy

Dobrý deň,

rozumiem Vašej situácii, no musím byť úprimný: ak ste do 30 dní odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok neurobili žiaden právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru, postoj zamestnávateľa má oporu v texte kolektívnej zmluvy, pretože práceneschopnosť túto zmluvnú lehotu nepredlžuje. Skôr než sa s dvojnásobkom uspokojíte, preverte presný deň vzniku nároku, úplné znenie kolektívnej zmluvy a to, či ste v lehote neurobili písomný prejav, ktorý by sa dal považovať za žiadosť o skončenie pracovného pomeru.

1. Zákonné odchodné a nadstavba z kolektívnej zmluvy.

Zákonné minimum upravuje § 76a ods. 1 Zákonníka práce:

„Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.“

Kolektívna zmluva môže podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce upraviť nároky zamestnancov výhodnejšie a Vaša to robí v dvoch krokoch: základné odchodné podľa prvého odseku článku (u Vás zjavne dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ktorý Vám zamestnávateľ priznáva) a ďalšie zvýšené odchodné vo výške štvornásobku, ktoré je viazané na osobitnú podmienku: právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru do 30 dní odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok. Ide o zmluvnú podmienku nároku, posudzuje sa preto presne tak, ako je napísaná.

2. Nárok na dôchodok vznikol zo zákona, nie rozhodnutím či žiadosťou.

Nárok na starobný dôchodok vzniká podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom, keď poistenec dovŕšil dôchodkový vek a bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov; podľa § 109 ods. 1 toho istého zákona nárok na dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom. Nie je podstatné, kedy Vám bol dôchodok priznaný ani kedy ste oň požiadali: 30-dňová lehota z kolektívnej zmluvy plynula od konkrétneho dňa v máji 2026, ktorým ste dovŕšili dôchodkový vek. Tento deň si preverte presne, dôchodkový vek sa znižuje za výchovu detí (§ 65 ods. 2).

3. Prečo PN túto lehotu nepredlžuje.

Ochranná doba počas práceneschopnosti podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce chráni zamestnanca iba pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Opačným smerom žiadna prekážka neexistuje, § 67 Zákonníka práce ustanovuje:

„Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.“

Výpoveď aj žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou (§ 60 Zákonníka práce) ste teda mohli urobiť aj počas PN a žiadny právny predpis neustanovuje, že zmluvná lehota z kolektívnej zmluvy počas práceneschopnosti spočíva alebo sa predlžuje. Iné by to bolo len vtedy, ak by predĺženie pre prekážky v práci predvídala samotná kolektívna zmluva.

4. Čo ešte preveriť, kým vec uzavriete.

Po prvé, prejav vôle sa podľa § 15 Zákonníka práce vykladá so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil; „žiadosť o skončenie dohodou“ nemusí mať formálnu podobu. Ak ste zamestnávateľovi v máji alebo v júni čo i len e-mailom písomne oznámili, že po skončení PN chcete pracovný pomer ukončiť, dá sa argumentovať, že úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru ste v lehote urobili. Po druhé, vyžiadajte si úplné znenie kolektívnej zmluvy, niektoré počítanie lehôt pri prekážkach v práci osobitne upravujú. Po tretie, nároky z kolektívnej zmluvy sa podľa § 231 ods. 2 Zákonníka práce uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky z pracovného pomeru, takže ak sa úkon urobený v lehote nájde, možno zvýšené odchodné vymáhať písomnou výzvou a následne aj na súde.

5. Na čo si dať pozor pri samotnom skončení.

Základné odchodné Vám nezaniklo: patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku, teda aj keď pracovný pomer skončíte až teraz. Nezabudnite však na zákonnú podmienku z § 76a ods. 1: o starobný dôchodok treba požiadať pred skončením pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení, inak by ste ohrozili aj základné odchodné. Ak ste o dôchodok požiadali už skôr, počas trvania pracovného pomeru, táto podmienka je splnená a znova žiadať netreba. Forma skončenia (výpoveď či dohoda) na nárok vplyv nemá; odchodné by Vám nepatrilo len pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (§ 76a ods. 4).

Zhrnutie: zvýšené odchodné vo výške štvornásobku je viazané na právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru do 30 dní od vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od konkrétneho dňa v máji 2026, keď ste dovŕšili dôchodkový vek. Práceneschopnosť túto lehotu nepredlžuje, úkon ste mohli urobiť aj počas PN. Ak v lehote urobený nebol, má zamestnávateľ, žiaľ, oporu v texte kolektívnej zmluvy a patrí Vám dvojnásobok podľa prvého odseku článku. Preverte však presný deň vzniku nároku, každý písomný prejav z mája a júna a úplné znenie kolektívnej zmluvy; ak ste o dôchodok ešte nepožiadali, požiadajte oň najneskôr do desiatich pracovných dní od skončenia pracovného pomeru, aby ste o odchodné neprišli.

Použité právne predpisy:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – § 15 (výklad prejavu vôle), § 60 (dohoda o skončení pracovného pomeru), § 64 (zákaz výpovede v ochrannej dobe), § 67 (výpoveď daná zamestnancom), § 76a (odchodné), § 231 ods. 1 a 2 (kolektívna zmluva)
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – § 65 (podmienky nároku na starobný dôchodok), § 109 ods. 1 (vznik nároku na dávku)

Táto odpoveď má informatívny charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo; konkrétny výsledok závisí od úplného znenia kolektívnej zmluvy a od okolností prípadu.

S pozdravom

Mgr. Ondřej Hanisch, advokátsky koncipient
Advokátska kancelária Samec & partners, s. r. o.