Syn robil kuriéra ako SZČO bez zmluvy a nedostal odmenu za poldruha mesiaca – pomôže trestné oznámenie

Question

Syn približne dva roky pracoval ako kuriér formálne ako SZČO, ale celú agendu a prácu mu zabezpečoval jeden pán cez svoju s. r. o. Písomnú zmluvu nikdy nedostal, všetko bolo dohodnuté ústne, faktúry nevystavoval a za deň práce mal sľúbených 70 €. Prvú výplatu nedostal s odôvodnením, že mu bude doplatená pri odchode – výplaty tak chodili vždy o mesiac pozadu. Keď v polovici júna skončil, nedostal odmenu za máj ani za odpracovanú časť júna. Keď sa jej domáhal, majiteľ ho začal obviňovať, že mu zničil auto, ktoré pritom používali viacerí kuriéri a bolo v zlom stave už pri prevzatí; poškodenia vždy hlásil a narazené zrkadlo mu už strhli z výplaty. Má syn šancu niečo vymôcť a pomôže trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy? Odpracované dni sa evidovali v dochádzke a odovzdával denník jázd.

Mgr. Ondřej Hanisch · Accepted Answer

Dobrý deň,

šancu niečo vymôcť syn určite má – dochádzka, denník jázd a história predchádzajúcich platieb sú použiteľné dôkazy. Trestné oznámenie by som však nestaval ako hlavnú cestu; vysvetlím prečo a čo odporúčam namiesto toho.

1. Právna povaha vzťahu: formálne SZČO, fakticky zrejme závislá práca.

To, čo opisujete – práca podľa pokynov jednej osoby, na jej aute, s evidenciou dochádzky, bez vlastných faktúr a s pevnou dennou sadzbou – nesie znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce: práca vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, vykonávaná osobne, podľa pokynov a v mene „zamestnávateľa“. Závislá práca pritom nemôže byť vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu (§ 1 ods. 3 Zákonníka práce). Ak by sa preukázala, išlo by o zastretý pracovný pomer – a zo strany s. r. o. o nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. (využívanie závislej práce bez založeného pracovnoprávneho vzťahu), za ktoré inšpektorát práce ukladá zamestnávateľovi vysoké pokuty.

Táto kvalifikácia je pre syna dôležitá dvojako: posilňuje trestnoprávnu rovinu (bod 2) a otvára mu výhodnejšiu civilnú cestu (bod 3).

2. Trestné oznámenie – možné, ale nie spoľahlivé riešenie.

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona spácha štatutár právnickej osoby alebo zamestnávateľ, ktorý svojmu zamestnancovi nevyplatí mzdu či inú odmenu za prácu v deň splatnosti, hoci v ten deň mal peňažné prostriedky, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti. Prekážky sú teda dve: bolo by potrebné preukázať, že vzťah bol fakticky pracovným pomerom (formálne SZČO), a že firma v čase splatnosti peniaze mala. Orgány činné v trestnom konaní navyše podobné veci často odkladajú s odôvodnením, že ide o civilný spor. Trestné oznámenie preto vnímajte ako doplnkový tlak – podať ho možno, náhradou vymáhania však nie je a peniaze synovi samo osebe neprinesie.

3. Realistická cesta: civilné vymáhanie odmeny (~3 000 € a viac).

Za poldruha mesiaca pri 70 € na deň ide rádovo o tisíce eur – suma, ktorú sa jednoznačne oplatí vymáhať. Postup:

Zaistite dôkazy: kópie či fotografie dochádzky a denníka jázd, SMS, e-maily a četové správy s pokynmi a rozpisom smien, výpisy z účtu s predchádzajúcimi platbami (preukazujú dohodnutú sadzbu 70 €/deň a prax platieb „o mesiac pozadu“), mená svedkov – ostatných kuriérov.
Pošlite písomnú predžalobnú výzvu doporučene: vyčíslenie dlžnej odmeny za máj a jún, primeraná lehota na úhradu, upozornenie na súdne vymáhanie, úroky z omeškania a na podnety podľa bodu 4. Vzor a náležitosti nájdete v našom článku o predžalobnej výzve.
Po márnej lehote podajte žalobu, resp. návrh na platobný rozkaz. Ústna dohoda je platná – jej obsah sa dokazuje dochádzkou, denníkom jázd a históriou platieb. Ak súd vyhodnotí vzťah ako faktický pracovný pomer, syn má postavenie zamestnanca; v individuálnom pracovnoprávnom spore je žalobca-zamestnanec navyše oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb.). Nároky sa premlčujú – konajte čo najskôr.
Zvážte podnet inšpektorátu práce pre nelegálne zamestnávanie. Zistenia inšpektorátu môžu synovi poslúžiť ako dôkaz v civilnom konaní. Pre úplnosť: teoreticky prichádza do úvahy postih aj osoby vykonávajúcej nelegálnu prácu, sankcie zákona však smerujú predovšetkým proti zamestnávateľovi, ktorý závislú prácu využíval.

4. K vyhrážkam ohľadom auta.

Protinárok za „zničené auto“ je z Vášho opisu slabý: auto používali viacerí kuriéri, bolo poškodené už pri prevzatí, syn závady priebežne hlásil a narazené zrkadlo mu už bolo zrazené z odmeny. Bez písomnej dohody a bez preukázania, že konkrétnu škodu spôsobil práve syn, by majiteľ v spore neuspel – a jednostranne si „započítať“ celú nevyplatenú odmenu proti neurčitej škode nemôže. Vyhrážku trestným oznámením vnímajte ako nátlak; synovi z opísaného konania trestná zodpovednosť nehrozí.

Zhrnutie: áno, syn má reálnu šancu odmenu vymôcť. Kľúčom je civilná cesta – predžalobná výzva a následne žaloba či platobný rozkaz, opreté o dochádzku, denník jázd a históriu platieb – posilnená argumentom zastretého pracovného pomeru a prípadným podnetom inšpektorátu práce. Trestné oznámenie podľa § 214 Trestného zákona môže poslúžiť ako doplnkový tlak, ale samo peniaze neprinesie. Radi synovi pripravíme výzvu aj žalobu.

S pozdravom

Mgr. Ondřej Hanisch, advokátsky koncipient
Advokátska kancelária Samec & partners, s. r. o.