Preskočiť na obsah
Občianske právo

Brat mal podľa dedičskej dohody vyplatiť polovicu z predaja nehnuteľností, zomrel – prejde záväzok na jeho dedičov a čo ak nehnuteľnosť darujú

Otázka
Po smrti otca sme s bratom dedili každý polovicu. V dedičskej dohode nadobudol všetky nehnuteľnosti brat bez povinnosti hneď mi vyplatiť podiel. Vo výroku právoplatného uznesenia je však uvedené, že pri vyvlastnení, vykúpení, odpredaji alebo akomkoľvek prevode nehnuteľností je brat povinný vyplatiť mne alebo môjmu právnemu nástupcovi polovicu z obdržanej sumy po odpočítaní nákladov, do 30 dní od prijatia peňazí, a že záväzok prechádza aj na právnych nástupcov preberateľa majetku. Brat medzičasom zomrel a prebieha dedičské konanie po ňom. Notárka mi oznámila, že záväzok sa osobitne neprejednáva, ale prechádza na dediča, ktorý nehnuteľnosti nadobudne, a že nový vlastník ich môže previesť bez môjho súhlasu. Ak dedič nehnuteľnosti daruje, prejde záväzok na obdarovaného, alebo sa môj nárok obíde, keďže nebude žiadna obdržaná suma? Vzťahuje sa formulácia o právnych nástupcoch aj na neskorších nadobúdateľov? Ako môžem nárok preventívne zabezpečiť, keď nie som vlastníčkou, a ako sa dozviem o prevode a skutočnej kúpnej cene?
neuvedené
Mgr. Ondřej Hanisch
Odpovedá Mgr. Ondřej Hanisch advokátsky koncipient

Dobrý deň,

Váš nárok má oporu v právoplatnom súdnom rozhodnutí a smrťou brata nezanikol. Prechádza na jeho dedičov ako dlh poručiteľa. Na ďalších nadobúdateľov (obdarovaného, kupujúceho) však sám od seba neprechádza, pretože ide o osobný záväzok, nie o právo zapísané v katastri. Práve preto sa oplatí nárok zabezpečiť teraz, kým prebieha dedičské konanie po bratovi.

1. Záväzok prešiel na dedičov brata.

Dohoda dedičov schválená súdom (§ 482 Občianskeho zákonníka) založila bratovi podmienený peňažný záväzok. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460) a dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva; viacerí dedičia podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli (§ 470). Notárka má preto pravdu: dlh sa v dedičskom konaní neprejednáva ako sporná otázka, prechádza zo zákona. Formulácia „prechádza aj na právnych nástupcov preberateľa“ v uznesení mieri práve na dedičov (univerzálnych nástupcov), nie na osoby, ktoré nehnuteľnosť neskôr kúpia alebo dostanú darom.

Odporúčam preto ešte počas konania po bratovi písomne oznámiť notárke aj známym dedičom existenciu záväzku s kópiou uznesenia. Dedičia sa potom nemôžu odvolávať na to, že o ňom nevedeli, a môžu si v dohode určiť, kto z nich záväzok preberá spolu s nehnuteľnosťami.

2. Darovanie záväzok nezruší, ale sťaží jeho vyčíslenie.

Podmienka v uznesení znie „pri akomkoľvek prevode“; darovanie je prevod, takže povinnosť vyplatiť Vás sa darovaním aktivuje. Povinným zostáva darca (dedič), obdarovaný Vám nič nedlhuje. Sporné je, koľko: pri darovaní neexistuje „obdržaná suma“. Právne úkony sa vykladajú nielen podľa slov, ale najmä podľa vôle toho, kto ich urobil (§ 35 ods. 2); zmyslom dohody zjavne bolo, aby ste pri každom prevode dostali polovicu hodnoty nehnuteľností. Podľa nášho názoru by ste sa mohli domáhať polovice ich obvyklej ceny podľa znaleckého posudku; protistrana však bude tvrdiť opak a rozhodol by súd. Ak by bezodplatný prevod slúžil na ukrátenie Vášho nároku, prichádza do úvahy aj odporovateľnosť takého úkonu (§ 42a), najmä pri darovaní blízkej osobe v posledných troch rokoch.

3. Ako nárok zabezpečiť, keď nie ste vlastníčkou.

  • Záložné právo k nehnuteľnostiam. Vzniká písomnou zmluvou s vlastníkom alebo priamo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva (§ 151b ods. 1). Navrhnite dedičom po bratovi, aby v dohode zriadili záložné právo vo Váš prospech na zabezpečenie tohto podmieneného záväzku; po schválení sa zapíše do katastra. Pri každom ďalšom prevode potom nehnuteľnosť zostáva zaťažená a kupujúci sa bez vyrovnania s Vami nezaobíde. Je to jediný spôsob, ktorý skutočne viaže aj budúcich nadobúdateľov.
  • Poznámka v katastri (§ 38 a § 39 zákona č. 162/1995 Z. z.) sa zapisuje na základe oznámenia súdu alebo na návrh účastníka konania; samotné uznesenie o dedičstve po otcovi neobmedzuje vlastníka v nakladaní, preto ju kataster bez prebiehajúceho súdneho sporu spravidla nezapíše. Prichádza do úvahy po podaní žaloby.
  • Písomné uznanie dlhu dedičom (§ 558): kto písomne uzná dlh čo do dôvodu aj výšky, potvrdzuje, že dlh trvá. Pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu alebo písomne uznanom platí desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1).

4. Ako sa o prevode a cene dozviete.

Kataster je verejný. List vlastníctva si viete kedykoľvek bezplatne pozrieť na portáli katastra; Úrad geodézie, kartografie a katastra ponúka aj službu sledovania zmien na zvolených listoch vlastníctva, ktorá Vás na zápis nového vlastníka upozorní. Kúpna cena z listu vlastníctva nevyplýva, je v kúpnej zmluve uloženej v zbierke listín. Ak Vám ju povinný neposkytne, súd mu v konaní o Vašom nároku uloží zmluvu predložiť; hodnotu možno preukázať aj znaleckým posudkom. Plnenie je splatné do 30 dní od prijatia peňazí; od splatnosti plynie premlčacia doba, pri nároku z právoplatného rozhodnutia desať rokov (§ 110 ods. 1). Odporúčam však konať bez odkladu po tom, čo sa o prevode dozviete.

Zhrnutie: záväzok prešiel na dedičov brata a darovaním nezanikne; povinným však zostane darca, nie obdarovaný. Najúčinnejšia ochrana je záložné právo zriadené v dedičskej dohode po bratovi, alternatívou je písomné uznanie dlhu. Kataster sledujte cez službu sledovania zmien. Vzhľadom na hodnotu nároku odporúčam, aby Vás pri rokovaní s dedičmi zastupoval advokát; radi to prevezmeme.

S pozdravom

Mgr. Ondřej Hanisch, advokátsky koncipient
Advokátska kancelária Samec & partners, s. r. o.

Táto odpoveď má informatívny charakter a nie je právne záväzná. Nezakladá vzťah advokát–klient podľa zákona o advokácii. Pre právne záväzné poradenstvo využite konzultáciu s advokátom alebo online právnu konzultáciu.
Opýtajte sa