Preskočiť na obsah
Občianske právo

Krajský súd potvrdil zamietnutie našej žaloby o rodinný pozemok a advokátka tvrdí, že dovolanie nie je možné – platí to aj pri prehliadnutom dôkaze

Otázka
Náš starý otec kúpil pozemok v dvoch častiach, v roku 1939 a v roku 1958. V konaní o obnove evidencie pozemkov (ROEP) však bol ako vlastník zapísaný potomok inej vetvy rodu. Podali sme žalobu o určenie vlastníckeho práva; okresný súd ju zamietol a krajský súd rozsudok potvrdil. Podľa nás oba súdy úplne prehliadli geometrický plán, ktorý bol súčasťou súdneho rozhodnutia o vydržaní z roku 1982 a z ktorého vyplýva, že sporné parcely druhá vetva rodiny nikdy nevydržala. Naša advokátka nám povedala, že dovolanie nie je možné, pretože krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Je dovolanie naozaj vylúčené? A prichádza do úvahy ústavná sťažnosť pre to, že súdy tento dôkaz opomenuli?
neuvedené
Mgr. Ondřej Hanisch
Odpovedá Mgr. Ondřej Hanisch advokátsky koncipient

Dobrý deň,

tvrdenie, že proti rozsudku krajského súdu nie je dovolanie možné len preto, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu, v takejto všeobecnosti nezodpovedá platnej úprave. Civilný sporový poriadok pripúšťa dovolanie aj proti potvrdzujúcemu rozsudku, a to z dvoch okruhov dôvodov. Či je prípustné práve vo Vašej veci, závisí od odôvodnenia oboch rozsudkov a od obsahu Vášho odvolania. Lehota je však krátka, dva mesiace od doručenia rozsudku krajského súdu, preto konajte bezodkladne.

1. Dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku nie je vylúčené.

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné „proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí“, ak konanie trpí niektorou z vymenovaných vád zmätočnosti; zákon nerozlišuje, či odvolací súd rozsudok potvrdil alebo zmenil. Pre Vás je podstatné písmeno f): „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“.

Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné výslovne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, „ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie“, ak záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá dovolacím súdom ešte nebola vyriešená alebo je ním rozhodovaná rozdielne.

Pravidlo, že potvrdzujúci rozsudok dovolanie vylučuje, zodpovedá skôr staršej procesnej úprave. Dnes nie je rozhodujúce, či krajský súd rozsudok potvrdil, ale či viete pomenovať konkrétnu vadu podľa § 420 alebo konkrétnu právnu otázku podľa § 421 CSP.

2. Opomenutý dôkaz ako dovolací dôvod.

Podľa § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku uviesť, „ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil“, a odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Ak strana na dôkaz výslovne poukazovala, dôkaz je v spise a súd ho v odôvodnení obišiel bez vysvetlenia, ide podľa ustálenej praxe dovolacieho aj ústavného súdu o tzv. opomenutý dôkaz, ktorý môže zakladať vadu podľa § 420 písm. f) CSP.

Hranica je však prísna. Podľa § 442 CSP je dovolací súd „viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“. Ak teda súdy geometrický plán hodnotili, len z neho vyvodili iný záver než Vy, ide o hodnotenie dôkazov (§ 191 CSP), ktoré dovolaním napadnuteľné nie je; nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu zmätočnosti len výnimočne, ak dôvody chýbajú, sú nezrozumiteľné alebo svojvoľné. Kľúčové preto bude porovnať text odvolania s odôvodnením krajského súdu: či ste sa rozsudku z roku 1982 a jeho geometrického plánu výslovne dovolávali a či na to súd akokoľvek reagoval.

3. Právna otázka podľa § 421 CSP.

Druhou cestou je dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 CSP), napríklad v otázke záväznosti a rozsahu skoršieho právoplatného rozhodnutia o vydržaní vrátane geometrického plánu, ktorý je jeho súčasťou, pre neskoršie určenie vlastníctva k tým istým parcelám (porovnaj § 228 ods. 1 CSP). Rozsudok krajského súdu musel na riešení tejto otázky závisieť a dovolanie musí presne uviesť, od ktorej ustálenej praxe sa odvolací súd odklonil, prípadne prečo ide o otázku neriešenú alebo riešenú rozdielne; inak ho dovolací súd odmietne podľa § 447 CSP, keďže je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

4. Lehota a povinné zastúpenie.

Podľa § 427 ods. 1 CSP sa dovolanie podáva „v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu“ na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; oneskorené dovolanie sa odmietne (§ 447 písm. a) CSP). Ak Vás v konaní zastupovala advokátka so splnomocnením na celé konanie, súd doručuje rozsudok len jej (§ 110 ods. 1 CSP) a lehota plynie od tohto doručenia, nie odo dňa, keď ste sa o rozsudku dozvedeli Vy. Podľa § 429 ods. 1 CSP musí byť dovolateľ zastúpený advokátom a dovolanie musí byť advokátom spísané; pri fyzickej osobe sa výnimka podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP vzťahuje len na dovolateľa, ktorý má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 CSP).

Ak Vaša advokátka dovolanie nepodá, máte právo obrátiť sa na iného advokáta. Vyžiadajte si bezodkladne oba rozsudky s vyznačeným dňom doručenia, podané odvolanie a zápisnice z pojednávaní a nechajte si prípustnosť dovolania posúdiť ešte v rámci plynúcej lehoty.

5. Ústavná sťažnosť.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o sťažnostiach fyzických osôb namietajúcich porušenie základných práv, „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“. Opomenutý dôkaz je typickým prípadom namietaného porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Platia však dve prísne podmienky:

  • Subsidiarita. Podľa § 132 ods. 1 zákona o Ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ „nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd“. Ak je dovolanie prípustné, musíte ho podať najprv.
  • Lehota. Podľa § 124 zákona o Ústavnom súde možno sťažnosť podať „do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“, pri doručovanom písomnom vyhotovení od jeho doručenia. Ak bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota voči napadnutému rozhodnutiu plynie „od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku“. Ústavný súd však v praxi skúma, či dovolanie nebolo podané zjavne bez zákonného podkladu; na toto predĺženie lehoty sa preto nemožno spoliehať pri dovolaní podanom len formálne.

Štandardný postup: do dvoch mesiacov od doručenia rozsudku krajského súdu podať odborne odôvodnené dovolanie a po doručení rozhodnutia najvyššieho súdu podať do dvoch mesiacov ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu dovolacieho aj krajského súdu. Aj pred ústavným súdom je zastúpenie advokátom povinné (§ 34 ods. 1 zákona o Ústavnom súde). Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, napadnuté rozhodnutie zruší a môže vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o Ústavnom súde).

Zhrnutie: dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu nie je zo zákona vylúčené; je prípustné pre vady zmätočnosti podľa § 420 CSP (vrátane opomenutého dôkazu ako porušenia práva na spravodlivý proces) a pre nesprávne právne posúdenie právnej otázky podľa § 421 CSP. Lehota je dva mesiace od doručenia rozsudku krajského súdu a dovolanie musí spísať advokát. Ústavná sťažnosť prichádza do úvahy spravidla až po vyčerpaní dovolania, do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o ňom. Prípustnosť dovolania vo Vašej veci Vám radi posúdime v rámci agendy občianskeho práva; objednať sa môžete na konzultáciu, a to čím skôr, keďže lehota už plynie.

Použité právne predpisy

Odpoveď má informatívny charakter; prípustnosť dovolania aj ústavnej sťažnosti závisí od obsahu odôvodnenia rozsudkov a podaného odvolania.

S pozdravom

Mgr. Ondřej Hanisch, advokátsky koncipient
Advokátska kancelária Samec & partners, s. r. o.

Táto odpoveď má informatívny charakter a nie je právne záväzná. Nezakladá vzťah advokát–klient podľa zákona o advokácii. Pre právne záväzné poradenstvo využite konzultáciu s advokátom alebo online právnu konzultáciu.
Opýtajte sa