Odstupné a odchodné – nárok a výpočet 2026

Odstupné a odchodné – komplexný sprievodca 2026

Odstupné a odchodné sú dva rozdielne pracovnoprávne inštitúty, ktoré zamestnanci často zamieňajú. Oba upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) – odstupné v § 76 a odchodné v § 76a. V tomto článku sa dozviete, kedy vám vzniká nárok na odstupné alebo odchodné, aká je ich výška, či sa môžu kumulovať a ako sa zdaňujú.

Odstupné podľa § 76 Zákonníka práce

Odstupné je jednorazové peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa. Účelom odstupného je kompenzovať zamestnancovi stratu zamestnania, o ktorú sa sám nepričinil.

Kedy vzniká nárok na odstupné

Zamestnanec má zákonný nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončil:

1. Výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov podľa:
   • § 63 ods. 1 písm. a) – zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce
   • § 63 ods. 1 písm. b) – zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na organizačné zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov)
   • § 63 ods. 1 písm. c) – zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (pri dlhodobej strate spôsobilosti platí štandardná tabuľka nižšie; ak však zamestnanec nesmie prácu vykonávať pre chorobu z povolania, ohrozenie touto chorobou alebo preto, že dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, patrí mu odstupné najmenej v sume 10-násobku priemerného mesačného zárobku podľa § 76 ods. 3)
2. Dohodou z tých istých dôvodov (§ 76 ods. 2)

Pozor: Ak zamestnanec dostane výpoveď z dôvodov na strane zamestnávateľa, má nárok na odstupné aj na výpovednú lehotu – tieto dva nároky sa nevylučujú (od novely Zákonníka práce účinnej od 1.1.2013).

Výška odstupného pri výpovedi

Ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov, výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:

Výška odstupného pri dohode

Ak sa pracovný pomer skončí dohodou z vyššie uvedených dôvodov, výška odstupného je vyššia:

Osobitný prípad: Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, prípadne preto, že na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, patrí mu odstupné najmenej v sume 10-násobku priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 3 Zákonníka práce). To neplatí, ak si pracovný úraz zavinil sám porušením bezpečnostných predpisov alebo pod vplyvom alkoholu.

Príklad výpočtu odstupného

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa 7 rokov. Jeho priemerný mesačný zárobok je 1 500 €. Zamestnávateľ mu dal výpoveď z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. b)).

• Pri výpovedi: 7 rokov = najmenej 5 a menej ako 10 rokov → 2 x 1 500 € = 3 000 €
• Pri dohode: 7 rokov = najmenej 5 a menej ako 10 rokov → 3 x 1 500 € = 4 500 €

Zamestnanec má zároveň nárok aj na výpovednú lehotu v dĺžke 3 mesiace.

Odchodné podľa § 76a Zákonníka práce

Odchodné je na rozdiel od odstupného spojené so vznikom nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Ide o jednorazové plnenie, ktoré má oceniť dlhoročnú prácu zamestnanca pri odchode do dôchodku.

Kedy vzniká nárok na odchodné

Zamestnanec má nárok na odchodné, ak pracovný pomer skončí a zamestnanec:

• Mu bol priznaný starobný dôchodok (podľa zákona o sociálnom poistení)
• Mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok
• Mu bol priznaný invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %)

Podmienkou je, že zamestnanec požiada o priznanie príslušného dôchodku ešte pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení; pri predčasnom starobnom dôchodku musí byť žiadosť o dôchodok podaná pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení (§ 76a ods. 1 a 2 Zákonníka práce).

Výška odchodného

Zákonná výška odchodného je najmenej priemerný mesačný zárobok zamestnanca (§ 76a ods. 1 a 2 ZP). Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom vnútornom predpise poskytnúť odchodné v vyššej sume.

Dôležité obmedzenie: Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa (§ 76a ods. 3 ZP). Ak zamestnanec pracuje u viacerých zamestnávateľov a uplatní si nárok u jedného, u ostatných nárok zaniká.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce – teda najmä pri závažnom porušení pracovnej disciplíny alebo právoplatnom odsúdení zamestnanca za úmyselný trestný čin (§ 76a ods. 4 ZP).

Súbeh odstupného a odchodného

Jednou z najčastejších otázok je, či môže zamestnanec dostať odstupné aj odchodné súčasne. Odpoveď je áno – ak sú splnené podmienky pre oba nároky súčasne.

Príklad: Zamestnanec (62 rokov) pracoval u zamestnávateľa 25 rokov. Zamestnávateľ ruší jeho pozíciu z organizačných dôvodov. Zamestnanec odchádza do starobného dôchodku. Má nárok na:

• Odstupné: 4-násobok PMZ pri výpovedi (resp. 5-násobok pri dohode) – za 25 rokov trvania PP
• Odchodné: minimálne 1-násobok PMZ – pri prvom priznaní starobného dôchodku

Súbeh odstupného a výpovednej lehoty

Od 1.1.2013 platí, že zamestnanec má pri výpovedi z dôvodov na strane zamestnávateľa nárok aj na výpovednú lehotu, aj na odstupné. Pred touto novelou sa zamestnanec musel rozhodnúť – buď výpovedná lehota, alebo odstupné.

Ak sa pracovný pomer skončí dohodou, výpovedná lehota nebeží (pracovný pomer sa končí dňom uvedeným v dohode), ale zamestnanec má nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2.

Zdanenie odstupného a odchodného

Z hľadiska daní a odvodov platí:

Odstupné

• Daň z príjmu – odstupné je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a podlieha dani z príjmu
• Zdravotné poistenie – z odstupného sa platí zdravotné poistenie
• Sociálne poistenie – z odstupného sa neplatí sociálne poistenie (odstupné sa nepovažuje za príjem za vykonanú prácu, a preto nevstupuje do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie podľa § 138 zákona o sociálnom poistení)

Odchodné

• Daň z príjmu – odchodné je príjmom zo závislej činnosti a podlieha dani z príjmu
• Zdravotné poistenie – z odchodného sa platí zdravotné poistenie
• Sociálne poistenie – z odchodného sa neplatí sociálne poistenie

Kedy nárok na odstupné nevzniká

Zamestnanec nemá nárok na zákonné odstupné v týchto prípadoch:

• Výpoveď zo strany zamestnanca – ak zamestnanec sám podá výpoveď, nemá nárok na odstupné (výnimkou je prípad, keď zamestnávateľ porušuje povinnosti a zamestnanec okamžite skončí pracovný pomer)
• Výpoveď z dôvodov na strane zamestnanca – porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e)), neplnenie požiadaviek na riadny výkon práce
• Skončenie v skúšobnej dobe – ani jedna strana nemá nárok na odstupné
• Uplynutie doby určitej – pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, bez nároku na odstupné
• Smrť zamestnanca – pracovný pomer zaniká, ale nároky zamestnanca prechádzajú na dedičov

Odstupné a podpora v nezamestnanosti

Často sa traduje, že vyplatené odstupné odkladá nárok na dávku v nezamestnanosti. V skutočnosti podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a trvá počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Zákon o sociálnom poistení neviaže vznik ani výplatu dávky na vyplatené odstupné – odstupné teda začiatok poberania dávky v nezamestnanosti neodkladá.

Rozhodujúce je preto včasné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a splnenie podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie (§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Vyššie odstupné nad rámec zákona

Zákonník práce stanovuje minimálne nároky na odstupné. Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné v vyššej sume:

• Na základe kolektívnej zmluvy
• Na základe pracovnej zmluvy alebo jej dodatku
• Na základe vnútorného predpisu zamestnávateľa
• Na základe individuálnej dohody pri skončení pracovného pomeru

Vyššie odstupné je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom (náklad), ak vyplýva z kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.

Vrátenie odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru s nárokom na odstupné nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím času, na ktoré bolo odstupné určené, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť (§ 76 ods. 4 ZP).

Príklad: Zamestnanec dostal 3-mesačné odstupné. Po 1 mesiaci sa vrátil k tomu istému zamestnávateľovi. Je povinný vrátiť 2/3 odstupného.

Často kladené otázky (FAQ)

Mám nárok na odstupné pri výpovedi dohodou?

Závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (zrušenie/premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť, strata zdravotnej spôsobilosti), máte nárok na odstupné, a to dokonca o 1 priemerný mesačný zárobok vyššie ako pri výpovedi. Ak sa dohodnete na skončení PP bez uvedenia dôvodu alebo z iného dôvodu, zákonný nárok na odstupné nevzniká – závisí od vašej vyjednávacej pozície.

Môžem dostať odstupné aj odchodné súčasne?

Áno. Odstupné a odchodné sú dva samostatné nároky s rôznymi podmienkami. Ak zamestnanec spĺňa podmienky pre oba nároky (napr. je prepúšťaný z organizačných dôvodov a zároveň mu vzniká nárok na starobný dôchodok), má právo na obe plnenia súčasne. Rovnako môže zamestnanec dostať odstupné aj výpovednú lehotu súčasne.

Ako sa zdaňuje odstupné?

Odstupné je príjmom zo závislej činnosti a podlieha dani z príjmu (od roku 2026 progresívnou sadzbou 19 %, 25 %, 30 % a 35 % podľa výšky základu dane; hranice jednotlivých pásiem sú naviazané na násobky životného minima a každoročne sa menia) a zdravotnému poisteniu (zamestnanec 5 %, zamestnávateľ 11 %). Z odstupného sa neplatí sociálne poistenie. To isté platí pre odchodné. Čistá suma odstupného je teda približne 76 % hrubej sumy.

Ovplyvní odstupné nárok na podporu v nezamestnanosti?

Nie. Vyplatené odstupné nemá vplyv na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniká nárok na dávku odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a zákon ho neviaže na výplatu odstupného. Dôležité je preto čo najskôr sa zaevidovať na úrade práce a spĺňať podmienku poistenia v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch).

Tagy: odstupneodchodneskoncenie-pracovneho-pomeruzakonnik-prace