Preskočiť na obsah

Čo je offshore spoločnosť 2026 — definícia, typy, slovenské dôsledky

Tento článok má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko. Jeho obsahom je zhrnutie verejne dostupných informácií, pričom aktuálnosť, úplnosť ani správnosť uvedených informácií nie je zaručená. Prečítaním tohto článku nevzniká vzťah advokát – klient. Odporúčame nekonať na základe tohto článku bez konzultácie s advokátom, ktorý posúdi Vašu konkrétnu situáciu. Neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

Pojem „offshore spoločnosť" nemá v slovenskom práve jednotnú definíciu. V praxi sa používa v dvoch významoch — širšom a užšom. V širšom zmysle je offshore akákoľvek zahraničná spoločnosť (vrátane Cypru, Malty, Estónska). V užšom zmysle sú offshore spoločnosti registrované v jurisdikciách s 0 % alebo veľmi nízkou daňou z príjmov a s minimálnymi nárokmi na transparentnosť (BVI, Cayman, Panama, Bahamy, Bermudy, Hong Kong). Tento článok popisuje, ako pojem dnes vnímať a aké sú slovenské daňové dôsledky.

Klasická definícia offshore

Klasická offshore spoločnosť má historicky tieto znaky:

  • Sídlo v jurisdikcii s 0 % alebo veľmi nízkou daňou — typicky Karibik (BVI, Cayman, Bahamy), Stredná Amerika (Panama, Belize) alebo niektoré ostrovné krajiny (Seychely, Mauritius).
  • Nominálni riaditelia a vlastníci — služba, kde miestny obyvateľ figuruje formálne ako riaditeľ spoločnosti, zatiaľ čo skutočná kontrola patrí inému.
  • Žiadne reálne podnikanie v sídle — spoločnosť slúžila na fakturáciu, držanie aktív alebo zachytávanie pasívneho príjmu.
  • Anonymita vlastníctva — minimálne registračné požiadavky, žiadny verejný register skutočných vlastníkov.
  • Žiadne reportovacie povinnosti — spoločnosť neposkytuje účtovné výkazy, neplatí daň, neoznamuje meny.

Tento model bol od 90. rokov 20. storočia bežne marketovaný ako „daňová optimalizácia". Jeho dni sú však z veľkej časti spočítané.

Prečo klasické offshore dnes nefungujú

Niekoľko medzinárodných regulačných vĺn premenilo offshore svet:

1. CRS (Common Reporting Standard)

Od roku 2017 si banky v 100+ krajinách (vrátane väčšiny offshore jurisdikcií) automaticky vymieňajú informácie o účtoch nerezidentov s domovskými daňovými správcami. Slovenský finančný úrad tak dostáva ročne hlásenia o zostatkoch a obratoch slovenských daňovníkov v zahraničí.

2. Beneficial ownership registre

EÚ smernice AML 4 a 5 zaviedli povinné registre konečných užívateľov výhod (UBO) v každom členskom štáte. BVI, Cayman a ďalšie britské zámorské územia v roku 2025 zaviedli vlastné UBO registre s prístupom pre kvalifikované osoby. Anonymita zaniká.

3. ATAD a CFC pravidlá v EÚ

Smernica ATAD (2016/1164) zaviedla CFC pravidlá vo všetkých členských štátoch EÚ. Slovensko ich transponovalo do § 17h zákona č. 595/2003 Z. z. — kvalifikované pasívne príjmy zahraničnej spoločnosti ovládanej slovenským daňovníkom sa pripočítavajú k slovenskému základu dane, ak v zahraničí platí menej ako polovicu slovenskej sadzby. Detail CFC.

4. Substance požiadavky (ATAD3 / Unshell)

Pripravovaná smernica ATAD3 (Unshell Directive) zavádza jednotné kritériá identifikácie schránkových spoločností bez substance. Spoločnosti bez reálneho personálu, kancelárie a rozhodovania v sídle stratia EÚ daňové výhody.

5. Banková dostupnosť

Slovenské aj európske banky majú interné AML zoznamy a klientom s offshore vlastníctvom typicky odmietajú alebo intenzívne preverujú vklady. Otvorenie účtu pre offshore spoločnosť so slovenským UBO môže trvať mesiace alebo zlyhať.

Slovenské dôsledky offshore vlastníctva

Slovenský podnikateľ s ovládacou účasťou v BVI, Cayman alebo Panamskej spoločnosti dnes čelí:

  1. CFC dorub podľa § 17h ZDP — kvalifikované pasívne príjmy sa pripočítavajú k slovenskému základu dane spoločníka pri sadzbe 21 % (PO) alebo progresívnej (FO). Výnimka pre skutočnú činnosť v týchto jurisdikciách reálne nefunguje.
  2. DAC6 hlásenie — typický offshore setup spustí hallmarks C1 (preferenčný režim), C2 (nízke zdanenie), D1 (obchádzanie CRS), D2 (neidentifikovaný benefičný vlastník). Sankcia za neoznámenie podľa platného Daňového poriadku.
  3. RPVS pri verejných zákazkách — ak má slovenská firma offshore materskú spoločnosť, identifikácia konečných užívateľov výhod cez offshore reťazec do RPVS je často nemožná pri klasických offshore (apostila, preklady, nominee štruktúry).
  4. AML/KYC blokácia — banky odmietajú alebo zatvárajú účty, fintech služby (Stripe, Wise, Revolut) odmietajú onboarding.
  5. Reputačné riziko — periodické novinárske vlny (ICIJ Pandora Papers, Panama Papers) zacieľujú slovenských klientov v offshore štruktúrach.
  6. Trestnoprávne riziko — pri kvalifikovanom úmysle skreslenia môže byť uplatnený § 276 — § 277a Trestného zákona (skrátenie dane).

Offshore vs. EÚ-konformná štruktúra

Rozdiel je v substance, transparentnosti a treaty mappingu:

KritériumKlasické offshore (BVI, Cayman)EÚ-konformná štruktúra (Cyprus, Malta, Estónsko)
Sadzba CIT0 %10 — 22 % (efektívne až 2,5 % na IP box)
Substance v sídlenedosiahnuteľnévyžadované, dosiahnuteľné
Treaty s SRnieáno
EÚ Parent-Subsidiary Directivenieáno
Slovenské CFCplný dorubtypicky neaktivuje pri reálnom substance
Banková dostupnosťnízkavyššia
Reputácianegatívnaneutrálna alebo pozitívna
Vhodnosť pre slovenského klienta v 2026nevhodnéodporúčané

Čo namiesto klasického offshore

Pre slovenského podnikateľa, ktorého motívom je legitímna daňová efektivita pri zahraničnom podnikaní, sú v roku 2026 reálne tieto cesty:

  • Cyprus — holding s participation exemption, IP box, treaty s SR. Detail.
  • Malta — imputation system s efektívnou 5 % po refunde 6/7 pre nerezidentov.
  • Estónsko — 0 % na nerozdelený zisk pre reinvestujúce firmy. Detail.
  • Bulharsko — najnižšia EÚ CIT (10 %), nízke prevádzkové náklady.
  • SAE / Dubaj — pri reálnom presune rezidencie podnikateľa, nie pri vzdialenom riadení zo SR.
  • Slovenský holding podľa § 13c ZDP — pri menších a stredných slovenských skupinách často najefektívnejšie riešenie bez substance nákladov.

Kedy ešte offshore môže mať zmysel

Klasické offshore (BVI, Cayman) majú stále miesto v medzinárodných korporátnych štruktúrach pre nadnárodné skupiny — fond manažmentové vehicles, exit-ready štruktúry pre IPO v USA alebo Hong Kongu, špecifické regulačné vehicles. Pre slovenského podnikateľa s domácim biznisom však tieto použitia neplatia.

Naša advokátska kancelária klasické offshore (BVI, Cayman, Panama, Hong Kong) v portfóliu cielene nemá. Nie z dôvodu, že by to nebolo zaujímavé technicky — z dôvodu, že pre typického slovenského klienta tieto štruktúry prinášajú viac problémov ako výhod.

Súvisiace stránky

Riešite cezhraničnú štruktúru?

Vstupná diagnostika začína identifikáciou motívu (holding, IP, presun rezidencie, expanzia) a porovnaním 2 — 3 EÚ-konformných jurisdikcií s vyčíslením efektívnej daňovej sadzby vrátane slovenského CFC dopadu.

Vyžiadať konzultáciu   +421 904 625 859

Tagy: offshoredanove-planovaniecfcbvicaymaneu-konformna-struktura

Potrebujete právnu pomoc?

SAK · advokátska kancelária Žilina · odpoveď do 1 pracovného dňa

Napíšte nám