Naše občianske združenie chce dať IT študentom prax. Aké zmluvy potrebujeme so školami a študentmi?
Založili sme občianske združenie a chceme spolupracovať s univerzitou a strednými školami: poskytnúť študentom IT odborov prax a odovzdať im know-how z reálneho softvérového vývoja a práce s AI. Aké typy zmlúv sú vhodné navonok k školám? Akú zmluvu uzavrieť so študentmi, ktorí prax absolvujú, a čo v nej má byť? A ako podchytiť autorské práva, aby bolo združenie majiteľom práv k dielu, ktoré študent vytvorí?
Dobrý deň,
pekný projekt a dobre, že zmluvy riešite vopred. Občianske združenie je právnickou osobou (§ 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), takže môže uzatvárať všetky zmluvy uvedené nižšie vo vlastnom mene. Odpoveď rozdelím na štyri okruhy: zmluvy so strednými školami, zmluvy s univerzitou, zmluvy so študentmi a autorské práva.
1. Zmluvy so strednými školami
Prax žiakov stredných odborných a priemyselných škôl je regulovaná zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave. Ak má žiak vykonávať odborný výcvik alebo odbornú prax u vás (na „pracovisku zamestnávateľa“), zákon vyžaduje, aby škola uzavrela s vaším združením zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania (§ 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 61/2015 Z. z.). Jej povinný obsah predpisuje § 8 ods. 2: identifikácia školy, zamestnávateľa a pracoviska, forma praktického vyučovania, časový harmonogram, deň začatia a ukončenia, počet žiakov a inštruktorov, spôsob účasti inštruktora na hodnotení žiaka a ďalšie náležitosti.
Podmienkou je, že vaše priestory a vybavenie zodpovedajú normatívu pre daný odbor a predmet vašej činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v odbore (§ 8 ods. 1 písm. c) a d)). Počítajte tiež s tým, že žiak na praxi vykonáva cvičnú alebo produktívnu prácu (§ 5); za každú hodinu vykonanej produktívnej práce na vašom pracovisku mu patrí odmena najmenej 50 % hodinovej minimálnej mzdy a uhrádza ju zamestnávateľ (§ 27 ods. 1 a 2).
Existuje aj hlbšia forma spolupráce, zmluva o duálnom vzdelávaní (§ 16), tá však vyžaduje osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa (§ 11 až 13) a je administratívne podstatne náročnejšia. Pre začiatok býva praktickejšia zmluva o poskytovaní praktického vyučovania, prípadne mäkší formát: krúžková či projektová spolupráca mimo rámca praktického vyučovania, ktorá sa zmluvne rieši nepomenovanou zmluvou (pozri nižšie).
2. Zmluvy s univerzitou
Pri vysokých školách žiadny predpísaný zmluvný typ neexistuje. Odborná prax je vzdelávacou činnosťou študijného programu (§ 51 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách), no zmluva medzi fakultou a poskytovateľom praxe sa uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, prípadne § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V praxi sa označuje ako zmluva o zabezpečení odbornej praxe študentov alebo zmluva o spolupráci; univerzity mávajú vlastné šablóny, ktoré vám fakulta rada pošle.
Odporúčaný obsah: predmet spolupráce (počty študentov, odbory, náplň praxe), práva a povinnosti strán (kto študentov vedie, poistenie, BOZP), trvanie a výpoveď, mlčanlivosť, ochrana osobných údajov a pravidlá k duševnému vlastníctvu (k tomu bod 4). Ak chcete najprv len deklarovať zámer, použite memorandum o spolupráci a jednotlivé turnusy praxe riešte krátkymi realizačnými dohodami.
Praktická poznámka: verejné vysoké školy aj školy zriaďované samosprávnym krajom sú povinnými osobami podľa zákona č. 211/2000 Z. z., takže zmluva s nimi bude spravidla povinne zverejňovaná (§ 5a) a účinnosť nadobudne až dňom nasledujúcim po zverejnení (§ 47a Občianskeho zákonníka). Pri plánovaní harmonogramu s tým rátajte.
3. Zmluva so študentom
Forma závisí od toho, či študent u vás vykonáva reálnu prácu, alebo len absolvuje vzdelávací program:
- Pracovný pomer na kratší pracovný čas je najistejší variant, ak študent za odmenu vyvíja softvér či inak tvorí. Dôvod je v často prehliadanom § 223 ods. 5 Zákonníka práce: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (vrátane dohody o brigádnickej práci študentov) nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Tvorba softvéru, dokumentácie či grafiky je presne takou činnosťou. Pracovná zmluva navyše bez pochybností zakladá režim zamestnaneckého diela (bod 4).
- Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228 Zákonníka práce) zostáva vhodná na netvorivé činnosti: testovanie podľa scenárov, podporu, správu prostredí, organizačnú výpomoc. Možno ju uzavrieť so žiakom strednej školy alebo denným študentom vysokej školy do 26 rokov, musí byť písomná, najviac na 12 mesiacov, s rozsahom najviac 20 hodín týždenne v priemere (§ 227 ods. 2, § 228 ods. 1 a 2). Pracovnoprávna spôsobilosť vzniká dovŕšením 15 rokov; deň nástupu do práce však nesmie predchádzať ukončeniu obdobia školského vyučovania posledného ročníka povinnej školskej dochádzky (§ 11 ods. 2).
- Zmluva o odbornej praxi / o účasti na vzdelávacom programe (nepomenovaná podľa § 51 Občianskeho zákonníka) postačí, ak ide o bezodplatné vzdelávanie bez závislej práce. Má obsahovať: náplň a rozsah praxe, harmonogram, určeného mentora, pravidlá mlčanlivosti o vašom know-how a o dátach tretích strán, BOZP, zodpovednosť za zverené prostriedky, doložku o duševnom vlastníctve a informácie o spracúvaní osobných údajov.
- Maloletí stredoškoláci: maloletý má spôsobilosť len na úkony primerané jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti (§ 9 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o praxi a licenčné dojednania preto pri žiakoch do 18 rokov nechajte podpísať aj zákonným zástupcom a licencie držte úzke, viazané na konkrétne výstupy praxe. Veľmi široké bezodplatné dispozície s majetkom maloletého môžu presahovať bežnú vec a vyžadovať schválenie súdu (§ 28 Občianskeho zákonníka); pri dôležitých dielach je najistejšie nechať si licenciu potvrdiť po dovŕšení plnoletosti.
Do všetkých zmlúv so študentmi odporúčam aj doložku o používaní AI nástrojov: kto poskytuje prístupy, že študent nesmie do verejných AI služieb vkladať dôverné dáta a ako sa nakladá s výstupmi.
4. Autorské práva k dielam študentov
Najprv právny rámec, ktorý mnohých prekvapí: podľa slovenského autorského zákona sú majetkové práva autora neprevoditeľné (§ 20 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z.). Združenie sa teda nikdy nestane „majiteľom autorských práv“ v doslovnom zmysle. Plný ekonomický ekvivalent vlastníctva však dosiahnete týmito cestami:
a) Režim zamestnaneckého diela cez pracovný pomer. Dielo vytvorené na splnenie povinností z pracovnoprávneho vzťahu je zamestnanecké dielo (§ 90 ods. 1 autorského zákona) a majetkové práva autora k nemu vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet (§ 90 ods. 4): autor nesmie udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela a sám sa musí zdržať výkonu majetkových práv, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže výkon práv aj postúpiť (§ 90 ods. 5). To je prakticky to „vlastníctvo“, ktoré hľadáte. Vzhľadom na zákaz dohôd pre autorskú tvorbu (§ 223 ods. 5 Zákonníka práce, bod 3) je čistou cestou k tomuto režimu pracovná zmluva, hoci aj na pár hodín týždenne; v nej presne vymedzte druh práce (vývoj softvéru, dokumentácie, testov).
b) Softvér na objednávku. Na počítačový program (a databázu, ktorá je autorským dielom podľa § 131) vytvorený celkom alebo sčasti na objednávku sa ustanovenia o zamestnaneckom diele vzťahujú priamo zo zákona a objednávateľ sa považuje za zamestnávateľa (§ 91 ods. 4). Pozor však na formu: dielo na objednávku predpokladá zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej pojmovým znakom je vykonanie diela za dojednanú cenu. So študentom, ktorému platíte za konkrétny vývoj, teda uzavrite písomnú zmluvu o dielo a výkon majetkových práv k programu patrí združeniu automaticky. Pri bezodplatnej praxi sa na túto cestu spoľahnúť nemožno.
c) Výhradná licencia na všetko ostatné. Režim § 91 ods. 4 platí pre počítačové programy a databázy, nie pre grafiku, texty či dizajn, a pri bezodplatnej praxi nepokryje ani softvér. Pri bežnom diele na objednávku má objednávateľ zo zákona len právo použiť dielo na účel vyplývajúci zo zmluvy (§ 91 ods. 1). Pre tieto prípady si preto dajte v zmluve so študentom udeliť výhradnú licenciu (§ 70): vecne a územne neobmedzenú, na celý čas trvania majetkových práv, s právom udeľovať sublicencie a postúpiť licenciu, s dohodnutou (hoci symbolickou) odmenou. Výhradná licencia musí mať písomnú formu (§ 65 ods. 3); nedodržanie zákonnej formy spôsobuje neplatnosť úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Tri praktické upozornenia:
- Školské dielo: ak študent tvorí v rámci plnenia školských alebo študijných povinností (prax je súčasťou študijného programu), to isté dielo môže byť školským dielom (§ 93) a škola môže od autora žiadať nevýhradnú bezodplatnú licenciu na neobchodné použitie. Režimy sa môžu prekrývať, preto výstupy tvorené ako súčasť školskej praxe ošetrite písomnou licenciou od študenta a IP doložku zosúlaďte so zmluvou so školou; platenú projektovú prácu mimo študijných povinností držte zmluvne oddelenú, tam funguje § 90 a § 91 čisto.
- Výstupy AI: čisto strojovo vygenerovaný výstup bez tvorivého vkladu človeka nie je autorským dielom; autorom môže byť len fyzická osoba a dielo musí byť jedinečným výsledkom jej tvorivej duševnej činnosti (§ 13 ods. 1, § 3 ods. 1 autorského zákona). K takým výstupom vám nepomôže ani zamestnanecké dielo, ani licencia. Chráňte ich zmluvne (mlčanlivosť, know-how, pravidlá používania) a tam, kde na autorských právach záleží, vyžadujte zdokumentovaný ľudský tvorivý vklad.
- Osobnostné práva (právo na autorstvo, na označenie diela) zostávajú vždy študentovi; pri zamestnaneckom diele platí súhlas so zverejnením a úpravami priamo zo zákona (§ 90 ods. 6), pri licencii si súhlas s úpravami a so spojením s inými dielami dohodnite výslovne.
Zhrnutie odporúčaného postupu
- Stredné školy: zmluva o poskytovaní praktického vyučovania podľa § 8 zákona č. 61/2015 Z. z.; univerzita: zmluva o zabezpečení odbornej praxe (nepomenovaná) alebo memorandum + realizačné dohody.
- Študent, ktorý za odmenu tvorí: pracovná zmluva na kratší pracovný čas (DBPŠ na tvorivú činnosť zakazuje § 223 ods. 5 Zákonníka práce), prípadne písomná odplatná zmluva o dielo na konkrétny softvér. Študent na bezodplatnej praxi: zmluva o odbornej praxi s licenčnou doložkou; pri maloletých podpis zákonného zástupcu a úzke licencie.
- IP vrstva: pri softvéri § 90 (pracovný pomer) alebo § 91 ods. 4 (odplatná zmluva o dielo), pri všetkom ostatnom písomná výhradná licencia; doplňte mlčanlivosť, pravidlá AI a GDPR informáciu a pamätajte, že čisto AI výstupy autorské právo nechránia.
Použité právne predpisy (v znení účinnom k 11. 6. 2026):
- zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov — § 2 ods. 3
- zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave — § 5, § 8, § 11 až 13, § 16, § 27
- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách — § 51 ods. 2
- Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. — § 9, § 28, § 40 ods. 1, § 47a, § 51, § 631
- Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. — § 269 ods. 2
- zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií — § 5a
- Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. — § 11 ods. 2, § 223 ods. 5, § 227, § 228
- Autorský zákon č. 185/2015 Z. z. — § 3 ods. 1, § 13 ods. 1, § 20 ods. 2, § 65, § 70, § 90, § 91, § 93
Táto odpoveď má informatívny charakter a nie je právnym poradenstvom v konkrétnej veci. Zmluvnú dokumentáciu pre spoluprácu so školami a študentmi vrátane IP doložiek pripravujeme na mieru; ak budete mať záujem, ozvite sa nám, radi vám s tým pomôžeme.