Ako požiadať o výživné na dieťa, keď otec je vo výkone trestu a neboli sme zosobášení?

Dobrý deň,

hneď na úvod odpoveď na Vašu hlavnú otázku: nie, úpravu styku riešiť najprv nemusíte. Určenie výživného a úprava styku sú dve samostatné veci a o výživné môžete požiadať priamo a nezávisle. To, že otec je vo výkone trestu a neboli ste zosobášení, Vám v podaní návrhu nebráni.

1. Najprv si overte, či je otcovstvo určené

Toto je prvý praktický krok, od ktorého závisí ďalší postup.

• Ak je otec zapísaný v rodnom liste dcéry (otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou podľa § 90 a § 91 zákona o rodine), môžete ísť rovno na návrh na určenie výživného.
• Ak otcovstvo zatiaľ určené nie je, treba ho najprv určiť. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Súd v tom istom konaní spravidla rozhodne aj o výžive maloletého. Bez určeného otcovstva totiž nie je koho výživným zaviazať. Téme sa podrobnejšie venujeme v článku Určenie a zapretie otcovstva.

2. Návrh na určenie výživného — kam a ako

Konanie patrí medzi konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Príslušný je:

„...súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko..." (§ 112 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok)

Návrh teda podáte na okresný súd podľa bydliska dcéry. V návrhu uvediete údaje o dieťati, o sebe a o otcovi, opíšete situáciu a navrhnete sumu mesačného výživného. Konanie vo veciach maloletých môže súd začať aj bez návrhu, no podaním návrhu ho iniciujete sami a urýchlite.

Výhody, ktoré Vám zákon dáva:

• Oslobodenie od súdnych poplatkov — konanie vo veciach výživného maloletého dieťaťa je oslobodené od poplatkov (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).
• Kolízny opatrovník — keďže medzi rodičom a dieťaťom je v konaní o výživnom rozpor záujmov, súd ustanoví dcére kolízneho opatrovníka, ktorým býva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 31 ods. 2 zákona o rodine). Bude hájiť výlučne záujem dieťaťa.

3. Otec je vo výkone trestu — vyživovacia povinnosť trvá

Výkon trestu odňatia slobody nezbavuje otca vyživovacej povinnosti ani ju neprerušuje:

„Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." (§ 62 ods. 1 zákona o rodine)

Súd určí výšku výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov otca:

„Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu..." (§ 75 ods. 1 zákona o rodine)

Ak otec vo výkone trestu pracuje a má pracovnú odmenu, súd ju zohľadní. Ak nepracuje, môže súd vychádzať z jeho potenciálneho príjmu — teda z toho, aký príjem by reálne mohol dosahovať.

4. Minimálne výživné — spodná hranica

Nech je situácia otca akákoľvek, zákon stanovuje minimum, ktoré musí platiť každý rodič:

„Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa..." (§ 62 ods. 3 zákona o rodine)

Suma životného minima na nezaopatrené dieťa je od 1. 7. 2025 129,74 € mesačne, takže minimálne výživné je v súčasnosti 38,92 € mesačne (30 %). Táto suma sa každoročne valorizuje. Ide o spodnú hranicu — súd môže určiť aj viac podľa potrieb dieťaťa a možností otca.

5. Výživné aj spätne

Nebojte sa, že ste o výživné nežiadali skôr. Pri maloletom dieťati platí:

„Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa." (§ 77 ods. 1 zákona o rodine)

Zhrnutie postupu

1. Overte, či je otec zapísaný v rodnom liste. Ak nie, najprv návrh na určenie otcovstva (rieši sa spolu s výživným).
2. Podajte návrh na určenie výživného na maloleté dieťa na okresný súd podľa bydliska dcéry — bez poplatku, bez nutnosti riešiť styk.
3. Súd ustanoví dcére kolízneho opatrovníka a výživné určí aj počas výkonu trestu otca (minimálne 38,92 € mesačne, reálne podľa jeho pomerov).
4. Možno žiadať aj spätne (max 3 roky).

Ak by otec neplnil výživné ani po jeho určení súdom, ďalší postup (exekúcia, trestné oznámenie, náhradné výživné) nájdete v odpovedi Otec neplatí výživné — čo robiť.

Odpoveď má informatívny charakter a vychádza zo znenia zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z. účinného k máju 2026 (slov-lex.sk).

Použité právne predpisy:

• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine — § 62 (vyživovacia povinnosť, minimálne výživné), § 75 (rozsah výživného, potenciálny príjem), § 77 (výživné spätne), § 90, § 91, § 94 (určenie otcovstva), § 31 ods. 2 (kolízny opatrovník)
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok — § 111 a § 112 (konanie a príslušnosť súdu vo veciach maloletých)
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (oslobodenie vo veciach výživného maloletých)
• Opatrenie MPSVR SR o úprave súm životného minima (suma na nezaopatrené dieťa od 1. 7. 2025)

S prípravou návrhu na určenie výživného (prípadne aj otcovstva) Vám radi pomôžeme — ozvite sa nám.