Kto môže zverejňovať osobné údaje? Adresa bydliska, GDPR a médiá (2026)

Text sa nevzťahuje na žiadnu konkrétnu osobu ani konanie. Popisuje, čo o zverejňovaní osobných údajov – vrátane adresy bydliska – hovoria platné právne predpisy a ako ich vykladajú súdy. Právny stav k 7. septembru 2026.

Je adresa bydliska osobným údajom aj u verejne známej osoby?

Áno. Osobným údajom je každá informácia týkajúca sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (čl. 4 bod 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 – GDPR). Ústava SR v čl. 19 ods. 3 zaručuje každému právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Alkaya proti Turecku (9. 10. 2012, č. 42811/06) uviedol, že voľba miesta bydliska je v zásade súkromnou vecou a adresa bydliska je osobným údajom spadajúcim pod ochranu súkromného života; zverejnenie presnej adresy známej herečky v novinách posúdil ako porušenie čl. 8 Dohovoru.

Kto môže osobné údaje zverejniť?

Každý, kto má na to právny základ (čl. 6 ods. 1 GDPR) a dodrží zásady spracúvania – najmä zásadu minimalizácie, teda obmedzenie údajov na rozsah nevyhnutný vzhľadom na účel (čl. 5 ods. 1 písm. c)). Zverejnenie je spracúvaním (čl. 4 bod 2). Právnym základom môže byť okrem iného súhlas dotknutej osoby (čl. 6 ods. 1 písm. a)). Výnimka pre výlučne osobnú alebo domácu činnosť (čl. 2 ods. 2 písm. c)) sa nevzťahuje na zverejnenie na internete, ktorým sa údaje sprístupnia neobmedzenému počtu osôb (Súdny dvor EÚ, C-101/01 Lindqvist).

Pre médiá platí § 78 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z. z.: prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak je to nevyhnutné pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak mu spracúvanie vyplýva z predmetu činnosti; to neplatí, ak tým porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti alebo právo na ochranu súkromia, alebo ak také spracúvanie bez súhlasu vylučuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva. Kto sa nemôže oprieť o túto výnimku, potrebuje iný právny základ; oprávnený záujem (čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR) vyžaduje nevyhnutnosť a to, aby nad ním neprevažovali záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby.

Ak je údaj dostupný vo verejnom registri, môže ho ktokoľvek ďalej zverejniť?

Nie automaticky. Kataster je verejný na účel, ktorý zákon vymedzuje: každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, s obmedzeniami, ktoré zákon ustanovuje napríklad pri rodnom čísle, údaji o cene nehnuteľnosti či zbierke listín (§ 68 zákona č. 162/1995 Z. z.). Ďalšie zverejnenie je novou spracovateľskou operáciou s vlastným právnym základom. ESĽP vo veci Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy proti Fínsku [VS] (27. 6. 2017, č. 931/13) nepovažoval hromadné zverejnenie verejne dostupných daňových údajov za chránenú novinársku činnosť.

Môžu médiá informovať o majetku verejne činnej osoby? Aj o jej presnej adrese?

Majetkové pomery osôb vykonávajúcich verejnú funkciu sú témou verejného záujmu; hranice prijateľnej kritiky sú u politika širšie (ESĽP, Lingens proti Rakúsku, 8. 7. 1986, č. 9815/82). Zákaz zverejniť fotografie politika v článku o jeho zdrojoch príjmov ESĽP posúdil ako porušenie čl. 10 (Krone Verlag GmbH & Co. KG proti Rakúsku, 26. 2. 2002, č. 34315/96).

Presná adresa je iná kategória: zákon o slobodnom prístupe k informáciám sprístupňuje o verejných funkcionároch a ďalších vymenovaných osobách titul, meno, priezvisko, funkciu a deň ustanovenia alebo vymenovania do nej, pracovné zaradenie, miesto výkonu funkcie a orgán, v ktorom ju vykonáva, a mzdu, plat alebo platové pomery uhrádzané z verejných rozpočtov – bydlisko medzi nimi nie je (§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.). Rozhodujúce je, či konkrétny údaj je pre informovanie nevyhnutný. Ústavný súd SR pri strete slobody prejavu a ochrany osobnosti skúma, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril (II. ÚS 152/08); ESĽP zohľadňuje príspevok k debate vo verejnom záujme, mieru známosti osoby a predmet správy, jej predchádzajúce správanie, obsah, formu a následky zverejnenia a pri fotografiách aj okolnosti, za ktorých boli vyhotovené (Von Hannover proti Nemecku č. 2 [VS], 7. 2. 2012, č. 40660/08 a 60641/08).

Platí pre politika, novinára alebo súkromnú osobu iný zákon?

Nie. Ústava, GDPR, Občiansky zákonník aj Trestný zákon platia pre každého rovnako. Rozhodujúce nie je povolanie, ale to, či zverejnený údaj súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby a či jeho zverejnenie prispieva k debate vo verejnom záujme. Predchádzajúce zverejnenie údajov druhou stranou nie je právnym základom na zverejnenie údajov o nej; nutná obrana (§ 25 Trestného zákona) ani svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka) sa na zverejnenie osobných údajov inej osoby nevzťahujú.

Aká zodpovednosť hrozí za neoprávnené zverejnenie?

• Správna: Úrad na ochranu osobných údajov SR môže uložiť nápravné opatrenia vrátane príkazu na vymazanie (čl. 58 ods. 2 písm. g) GDPR) a pokutu (čl. 83 GDPR, § 104 zákona č. 18/2018 Z. z.), a to aj fyzickej osobe, ktorá je prevádzkovateľom.
• Občianskoprávna: fyzická osoba sa môže domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2); ďalej náhrady škody (§ 420) a náhrady podľa čl. 82 GDPR, ktorá nepredpokladá prah závažnosti, ujmu však treba preukázať (SDEÚ C-300/21).
• Trestná: samostatný trestný čin zverejnenia adresy neexistuje. Podľa § 374 Trestného zákona kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie, a tým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok; až na dva roky, ak čin spácha verejne, závažnejším spôsobom konania alebo ním spôsobí vážnu ujmu na právach dotknutej osoby. Verejne je čin spáchaný aj použitím počítačovej siete (§ 122 ods. 2). Pri dlhodobom ponižovaní, zastrašovaní alebo obťažovaní elektronickými prostriedkami prichádza do úvahy § 360b (až tri roky). Nejde o prečin, ak je jeho závažnosť vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná (§ 10 ods. 2).

Kto má nárok na náhradu?

Každá dotknutá fyzická osoba, do ktorej práv bolo neoprávnene zasiahnuté – bez ohľadu na jej postavenie a bez ohľadu na to, kto údaje zverejnil. Konanie samotnej dotknutej osoby nárok nevylučuje; pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka), kam podľa výkladu patrí aj správanie samotnej dotknutej osoby.

Musí prevádzkovateľ vyhovieť žiadosti o stiahnutie obsahu?

Automaticky nie. Zákon č. 265/2022 Z. z. o publikáciách upravuje právo na opravu len pri nepravdivom alebo neúplnom skutkovom tvrdení (§ 8); právo žiadať odstránenie pravdivého obsahu neupravuje. Podľa čl. 17 GDPR prevádzkovateľ na žiadosť o vymazanie odpovie do jedného mesiaca (čl. 12 ods. 3); vyhovie, ak údaje už nie sú potrebné na účel alebo sú spracúvané nezákonne (čl. 17 ods. 1 písm. a), d)); môže odmietnuť, ak je spracúvanie potrebné na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie (čl. 17 ods. 3 písm. a)). Ak prevádzkovateľ údaje zverejnil, musí pri vyhovení žiadosti so zreteľom na dostupnú technológiu a náklady prijať primerané opatrenia, aby o nej informoval aj ďalších prevádzkovateľov, ktorí údaje spracúvajú (čl. 17 ods. 2). Odmietnutie preskúma Úrad na ochranu osobných údajov SR (čl. 77) alebo súd (čl. 79; § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka; neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku). To isté platí pre obsah zverejnený na sociálnej sieti tým, kto ho zverejnil.

Čo ak prevádzkovateľ priznal chybu, ale obsah ponechal?

Priznanie zodpovednosť nezakladá ani nevylučuje; rozhodujúca je neoprávnenosť zásahu. Pokračujúce sprístupňovanie je trvajúcim spracúvaním (čl. 5 ods. 1 písm. c), e) GDPR) a trvajúcim zásahom, proti ktorému sa možno domáhať zdržania sa a odstránenia (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri ukladaní pokuty sa prihliada na opatrenia prijaté na zmiernenie ujmy (čl. 83 ods. 2 písm. c) GDPR). Prevádzkovateľom spravodajského webového portálu je osoba, ktorá redakčne zodpovedá za jeho obsah (§ 2 ods. 15 zákona č. 265/2022 Z. z.); občianskoprávna zodpovednosť za zásah do osobnostných práv sa spravuje Občianskym zákonníkom.

Kto o tom rozhoduje?

Výlučne súdy, orgány činné v trestnom konaní a Úrad na ochranu osobných údajov SR, vždy podľa okolností konkrétneho prípadu; do právoplatného rozhodnutia platí prezumpcia neviny. Prehľad povinností pri spracúvaní osobných údajov vo firemnom prostredí nájdete v článku GDPR pre firmy.

Upozornenie: Text je všeobecným popisom platnej právnej úpravy a judikatúry. Nie je právnym poradenstvom, posúdením konkrétneho prípadu ani stanoviskom k akejkoľvek osobe alebo sporu; jeho uverejnenie a použitie nezakladá žiadny právny vzťah, najmä vzťah advokát – klient, medzi Advokátskou kanceláriou Samec & partners, s. r. o., a čitateľom alebo kýmkoľvek iným.

Zdroje

• Ústava SR č. 460/1992 Zb.; oznámenie č. 209/1992 Zb. (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd); zákony č. 300/2005 Z. z., 40/1964 Zb., 160/2015 Z. z., 18/2018 Z. z., 162/1995 Z. z., 211/2000 Z. z. a 265/2022 Z. z. – www.slov-lex.sk (znenia účinné k 7. 9. 2026)
• Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR) – eur-lex.europa.eu
• Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009 – www.ustavnysud.sk
• Rozsudky ESĽP: Alkaya proti Turecku (č. 42811/06), Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy proti Fínsku (č. 931/13), Lingens proti Rakúsku (č. 9815/82), Krone Verlag proti Rakúsku (č. 34315/96), Von Hannover proti Nemecku č. 2 (č. 40660/08 a 60641/08)
• Rozsudky Súdneho dvora EÚ: C-101/01 Lindqvist, C-300/21 Österreichische Post

Tagy: osobné údajeGDPRochrana osobnostiadresa bydliskasloboda prejavuESĽP