Môže otec dosiahnuť zrušenie výživného, keď bývam s novým partnerom?
Dobrý deň, v roku 2024 som sa rozviedla, dvoch synov (17 a 15 rokov, mladší má celiakiu) máme v spoločnej starostlivosti. Súd určil výživné 100 € na staršieho a 130 € na mladšieho syna, poberám aj daňový bonus a rodinné prídavky. Môj čistý príjem je cca 1 500 € mesačne, otec detí má výsluhový dôchodok cca 1 300 € a popri tom zarába cca 1 400 € v zamestnaní. Doteraz som bývala v nájme za 600 € mesačne, no nedávno sme s novým partnerom začali bývať spolu v jeho dome. Bývalý manžel teraz tvrdí, že keď už neplatím nájom, požiada súd o zrušenie výživného. Má reálnu šancu, že mu súd vyhovie?Žilina
Dobrý deň,
úvodom Vás môžem upokojiť v hlavnej obave: samotná skutočnosť, že ste sa presťahovali k partnerovi a neplatíte nájom, nie je dôvodom na zrušenie výživného.
1. Výživné patrí deťom, nie Vám
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine zákonná povinnosť, ktorá:
„trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť."
Pri synoch vo veku 17 a 15 rokov tento základ jednoznačne pretrváva. Výživné je právom dieťaťa, nie rodiča, ktorý ho má v starostlivosti — Vaše bývanie ani príjem Vášho partnera nemajú na vyživovaciu povinnosť otca priamy vplyv. Partner navyše k Vašim deťom žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá.
2. Čo súd pri „zmene pomerov" vlastne skúma
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine zmeniť — teda znížiť aj zrušiť — len vtedy, ak sa zmenia pomery. Rozhodujúce kritériá sú pritom podľa § 75 ods. 1 a § 62 ods. 2 zákona o rodine:
- odôvodnené potreby dieťaťa a
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (otca).
Medzi tieto kritériá náklady matky na bývanie nepatria. To, že platíte nižší nájom, môže byť nanajvýš jedným z nepriamych faktorov, ale neznižuje to potreby detí, ktoré sú pre súd rozhodujúce.
3. Vo Vašom prípade potreby detí skôr rastú
Dieťa má podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. U dospievajúcich detí náklady spravidla narastajú (škola, strava, oblečenie). Pri celiakii mladšieho syna ide navyše o trvalo vyššie a doložiteľné náklady na bezlepkovú stravu — to je argument skôr pre zachovanie, prípadne zvýšenie výživného, nie pre jeho zrušenie.
4. Čo Vám odporúčam
- Ak otec podá návrh na zrušenie alebo zníženie výživného, bráňte sa a doložte aktuálne mesačné náklady na deti (strava vrátane bezlepkovej diéty, škola, krúžky, oblečenie, lekár).
- Ak naopak vidíte, že potreby detí oproti pôvodnému rozhodnutiu vzrástli, môžete sami podať návrh na zvýšenie výživného; konanie o výživnom na maloleté dieťa je oslobodené od súdnych poplatkov.
- Sumu výživného súd posudzuje vždy individuálne podľa príjmov oboch rodičov a potrieb detí — samotné spolužitie s novým partnerom dôvodom na zrušenie nie je.
Na presné posúdenie šancí druhej strany aj Vašej obrany by bolo vhodné prejsť pôvodné rozhodnutie o výživnom a doklady o príjmoch oboch rodičov. S tým Vám vieme pomôcť.
Použité právne predpisy
- § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (trvanie vyživovacej povinnosti, právo dieťaťa na životnú úroveň rodičov)
- § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (kritériá určenia výživného)
- § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zmena pomerov)