Prihlásil som novú manželku na trvalý pobyt v dome v nevyporiadanom BSM – bývalá manželka namieta chýbajúci súhlas
S prvou manželkou som sa právoplatne rozviedol začiatkom januára 2026. Rodinný dom, v ktorom sme počas manželstva bývali, je naďalej predmetom nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov – v katastri sme stále zapísaní obaja a na súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktoré som začal v zákonnej lehote. V júni 2026 som uzavrel nové manželstvo a začiatkom júla som svoju súčasnú manželku prihlásil v tomto dome na trvalý pobyt podľa § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu. Pri prihlasovaní som súhlas udelil iba ja ako jeden zo spoluvlastníkov a predložil som sobášny list; pracovníčka ohlasovne manželku prihlásila a odhlásila z predchádzajúceho trvalého pobytu. Bývalá manželka následne podala na obec sťažnosť s tvrdením, že na prihlásenie bol potrebný aj jej súhlas. Bolo prihlásenie vykonané v súlade so zákonom? Môže jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti v nevyporiadanom BSM samostatne udeliť súhlas na prihlásenie trvalého pobytu svojej súčasnej manželke, alebo je potrebný súhlas druhého bývalého manžela? O ktoré ustanovenia sa možno oprieť? A existuje možnosť, že obec trvalý pobyt manželke zruší?neuvedené
Dobrý deň,
odpoveď na Vaše otázky nie je čiernobiela: Váš postup má oporu v zákone a v jeho prospech svedčia silné systematické argumenty, treba však poctivo priznať, že doslovné znenie zákona pripúšťa aj výklad, o ktorý sa opiera Vaša bývalá manželka. Rozhodujúce pritom je, že aj v najhoršom scenári má prihlásenie na trvalý pobyt len evidenčný charakter – na skutočných právach k domu sa ním nič nemení.
1. Trvalý pobyt má len evidenčný charakter.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. platí: „Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.“ Prihlásením Vašej súčasnej manželky teda bývalej manželke nevznikla žiadna ujma na jej spoluvlastníckych právach – Vaša manželka tým nezískala k domu podiel, užívacie právo ani žiadne iné právo. Tento argument je pre celé posúdenie kľúčový.
2. Koho súhlas sa pri prihlásení vyžaduje.
Podľa § 3 ods. 8 písm. d) zákona č. 253/1998 Z. z. sa pri hlásení trvalého pobytu predkladá písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy. Toto potvrdenie sa však nevyžaduje okrem iného vtedy, ak „ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka“ (bod 3). Ohlasovňa zjavne vychádzala z toho, že Vaša manželka je manželkou vlastníka (spoluvlastníka) domu, a preto súhlas ďalšieho spoluvlastníka nevyžadovala.
3. Dve línie výkladu – a prečo považujem Vašu pozíciu za silnejšiu.
Argument bývalej manželky: bod 3 výnimky hovorí doslova len o manželovi „vlastníka“, zatiaľ čo iné časti toho istého ustanovenia výslovne rozlišujú vlastníka a spoluvlastníkov (bod 1 uvádza „prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka“, bod 4 „vlastník alebo všetci spoluvlastníci“). Pri prísne doslovnom výklade by manžel iba spoluvlastníka pod výnimku nepatril a vyžadoval by sa súhlas všetkých spoluvlastníkov s osvedčeným podpisom.
Argumenty vo Váš prospech: zákon v § 7 ods. 1 písm. f) výslovne ustanovuje, že „návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti“. Manžel spoluvlastníka je teda výslovne zaradený medzi osoby, ktorým nemožno trvalý pobyt zrušiť na návrh iného spoluvlastníka. Bolo by vnútorne rozporné vykladať § 3 tak, že takúto chránenú osobu vôbec nemožno prihlásiť bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, keď ju následne ani nemožno na ich návrh odhlásiť. K tomu pristupuje evidenčný charakter prihlásenia (bod 1) a skutočnosť, že aj spoluvlastník je pojmovo vlastníkom budovy v zmysle citovaného ustanovenia. Ustálenú judikatúru k tejto konkrétnej otázke Vám však potvrdiť neviem, preto výsledok posúdenia obce nemožno prejudikovať.
4. Nevyporiadané BSM na veci veľa nemení.
Právoplatnosťou rozvodu Vaše BSM zaniklo (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a keďže ste včas podali návrh na súd, prebieha vyporiadanie podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka – do jeho skončenia ste v katastri obaja vedení ako vlastníci a v praxi sa na spoločnú vec primerane uplatňujú ustanovenia o BSM. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom platí, že „Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.“ Súhlas s prihlásením pobytu nie je nakladaním s nehnuteľnosťou – nemení právne pomery domu ani nezakladá tretej osobe právo k nemu. Vaša manželka navyše bývanie v dome fakticky odvodzuje od Vášho užívacieho práva spoluvlastníka a od manželského spolužitia s Vami; trvalý pobyt na tom nič nemení, a to ani jedným smerom.
5. Môže obec trvalý pobyt zrušiť?
Dôvody zrušenia záznamu o trvalom pobyte sú taxatívne vypočítané v § 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z.. Pre Vás sú podstatné dva závery:
- Na návrh bývalej manželky podľa § 7 ods. 1 písm. f) trvalý pobyt Vašej manželke zrušiť nemožno – citovaná výluka sa vzťahuje práve na manžela vlastníka alebo spoluvlastníka.
- Teoreticky prichádza do úvahy § 7 ods. 1 písm. d) – zrušenie záznamu, ak prihlásenie bolo vykonané „na základe nepravdivých alebo nesprávne uvedených skutočností“. O tento dôvod by sa ohlasovňa mohla oprieť iba vtedy, ak by uzavrela, že chýbal zákonom vyžadovaný súhlas. Riziko preto nemožno úplne vylúčiť, z dôvodov uvedených v bode 3 ho však považujem za menšie.
Sťažnosť bývalej manželky obec vybavuje podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, spravidla v lehote 60 pracovných dní. Ak by ohlasovňa záznam o pobyte napriek uvedenému zrušila, môžete podať podnet na okresnú prokuratúru (dozor prokurátora nad zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy) a následne sa brániť aj na správnom súde. A napokon – ani prípadné zrušenie trvalého pobytu by nič nezmenilo na tom, že Vaša manželka môže v dome naďalej fakticky bývať.
Zhrnutie: 1. Prihlásenie má oporu vo výnimke pre manžela vlastníka podľa § 3 ods. 8 písm. d) bod 3 zákona č. 253/1998 Z. z., hoci doslovné znenie pripúšťa aj opačný výklad. 2.–3. Súhlas bývalej manželky podľa nášho názoru nebol nevyhnutný. 4. Oprieť sa možno o § 3 ods. 3 (evidenčný charakter) a § 3 ods. 8 písm. d) bod 3, systematicky o § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z. a podporne o § 145 a § 149 Občianskeho zákonníka; ustálené súdne rozhodnutia k tejto otázke Vám potvrdiť neviem. 5. Zrušenie pobytu na návrh bývalej manželky je výslovne vylúčené; teoreticky prichádza do úvahy len postup obce podľa § 7 ods. 1 písm. d), proti ktorému sa možno brániť. Keďže súčasne prebieha súdne vyporiadanie BSM, odporúčam ďalšie kroky voči obci aj bývalej manželke koordinovať – radi Vám pomôžeme v rámci konzultácie.
S pozdravom
Mgr. Ondřej Hanisch, advokátsky koncipient
Advokátska kancelária Samec & partners, s. r. o.