Predávali vstupenky na podujatie, ktoré bolo ohrozené – sú to nekalé obchodné praktiky a kam podať podnet?

Dobrý deň,

ak obchodník propaguje a predáva vstupenky napriek tomu, že vie alebo musí vedieť o ohrození podujatia, môže ísť o nekalú obchodnú praktiku – konkrétne o klamlivé konanie alebo klamlivé opomenutie podstatnej informácie. Podnet v takom prípade podáte Slovenskej obchodnej inšpekcii (SOI). Popri tom vám ako spotrebiteľovi naďalej zostáva súkromnoprávny nárok na odstúpenie od zmluvy a vrátenie peňazí.

• Verejnoprávna rovina: podnet na SOI (dohľad, možná pokuta usporiadateľovi).
• Súkromnoprávna rovina: váš nárok na vrátenie ceny vstupenky voči usporiadateľovi.
• Obe roviny bežia paralelne – podnet na SOI vám peniaze sám nevráti.

Čo je nekalá obchodná praktika (zák. č. 108/2024 Z. z.)

Ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami upravuje zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je účinný od 1. júla 2024 a nahradil skoršiu úpravu. Všeobecný zákaz nekalých obchodných praktík obsahuje § 9 tohto zákona; klamlivé konanie vymedzuje § 10 a klamlivé opomenutie § 11 (podľa § 11 ods. 2 je klamlivým opomenutím aj skrytie podstatnej informácie, ktorú spotrebiteľ pri rozhodovaní potrebuje).

Vo vašom prípade prichádzajú do úvahy obe formy. Klamlivé konanie by mohlo spočívať v tom, že podujatie sa propaguje a vstupenky sa predávajú spôsobom, ktorý u spotrebiteľa vyvoláva mylnú predstavu, že sa podujatie v ohlásenej podobe uskutoční. Klamlivé opomenutie by mohlo spočívať v zamlčaní podstatnej informácie o reálnom ohrození konania podujatia, ktorú by priemerný spotrebiteľ pri kúpe vstupenky potreboval.

Musím však zdôrazniť dôležitý mantinel: či v konkrétnom prípade naozaj išlo o nekalú praktiku, môže posúdiť len orgán dohľadu, prípadne súd, na základe preukázaných okolností. Nemožno preto vopred a paušálne tvrdiť, že ten-ktorý usporiadateľ konal klamlivo alebo úmyselne zamlčal informácie. Posudzuje sa to vždy individuálne – kľúčové je, či obchodník v čase predaja vedel alebo musel vedieť o ohrození podujatia.

Zákaz pred, počas aj po transakcii a dôkazné bremeno obchodníka

Zákon počíta s tým, že nekalá praktika sa môže odohrať v ktorejkoľvek fáze obchodného vzťahu. Podľa § 9 ods. 6 sa zákaz nekalých obchodných praktík vzťahuje na konanie obchodníka pred uskutočnením obchodnej transakcie, počas nej, ako aj po nej – teda nielen pri samotnom predaji vstupenky, ale aj pri následnej komunikácii o zmene či zrušení podujatia a o vrátení peňazí.

Praktický význam má aj § 9 ods. 11, podľa ktorého sa zákaz vzťahuje aj na osobu, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka. To znamená, že do úvahy môže prichádzať aj postavenie predajnej siete, cez ktorú sa vstupenky predávali – jej presné postavenie však závisí od jej obchodných podmienok.

Mimoriadne dôležité je rozloženie dôkazného bremena. Podľa § 9 ods. 12 je to obchodník, kto musí preukázať správnosť skutkových tvrdení súvisiacich s obchodnou praktikou. Nie je teda na spotrebiteľovi, aby dokazoval, že tvrdenia o podujatí boli nepravdivé – naopak, obchodník má preukázať, že jeho tvrdenia boli správne.

Kam a ako podať podnet na SOI

Orgánom dohľadu nad dodržiavaním zákazu nekalých obchodných praktík je Slovenská obchodná inšpekcia – jej pôsobnosť vyplýva z § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 108/2024 Z. z., pričom rozsah dohľadu upravuje § 26 ods. 8. Podnet podáte spravidla takto:

1. Pripravte si opis veci – aké podujatie, kedy ste kúpili vstupenku, ako bolo podujatie propagované a kedy a ako organizátor oznámil zmenu či zrušenie.
2. Priložte doklady – doklad o kúpe a úhrade, samotnú vstupenku, screenshoty propagácie a oznámení organizátora, e-mailovú komunikáciu.
3. Podajte podnet na miestne príslušný inšpektorát SOI (písomne poštou, elektronicky cez portál SOI alebo do elektronickej schránky).
4. Uveďte, čoho sa domáhate – preverenia, či nešlo o nekalú obchodnú praktiku.

Podnet na SOI je bezplatný. SOI ako orgán dohľadu môže obchodníkovi uložiť sankciu, jeho rozhodnutie však samo osebe nevracia spotrebiteľovi peniaze – na to slúži súkromnoprávna cesta (pozri nižšie).

Podnet na SOI nenahrádza váš súkromnoprávny nárok

Podnet na SOI smeruje do verejnoprávnej roviny – ide o dohľad štátu nad správaním obchodníka. Vrátenie ceny vstupenky je však vaše súkromnoprávne právo, ktoré si uplatňujete priamo voči usporiadateľovi.

Ak sa podujatie v ohlásenej podobe nekoná alebo z neho vypadla podstatná časť programu, spravidla vám vzniká nárok na vrátenie ceny vstupenky – buď preto, že odpadol právny dôvod platby (zaplatená cena sa stáva bezdôvodným obohatením), alebo preto, že od zmluvy oprávnene odstúpite a každá strana je povinná vrátiť, čo podľa zmluvy dostala. Podrobnosti o tom, kedy a za akých podmienok nárok vzniká, nájdete v súvisiacich odpovediach našej poradne – pozrite kedy vzniká nárok na vrátenie pri zrušenom či presunutom podujatí a komplexný prehľad v návode o právach pri zrušenom alebo presunutom koncerte.

Z hľadiska postupu odporúčam preto kombinovať obe roviny: súbežne s podnetom na SOI si písomne uplatnite nárok na vrátenie peňazí (refundáciu vstupenky) voči usporiadateľovi a uschovajte si všetky doklady a komunikáciu.

Chcete, aby sme za vás žiadali peniaze späť a posúdili, či má zmysel podať podnet na SOI? Stačí nižšie nechať e-mail a telefónne číslo – ozveme sa vám a nezáväzne posúdime váš nárok. Pomôžeme aj s vymáhaním pohľadávok a s individuálnou konzultáciou s advokátom.

Použité právne predpisy

• § 9 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zákaz nekalých obchodných praktík; ods. 6 pred, počas aj po transakcii; ods. 11 osoba konajúca v mene/na účet obchodníka; ods. 12 dôkazné bremeno obchodníka)
• § 10 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (klamlivé konanie)
• § 11 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (klamlivé opomenutie; ods. 2 skrytie podstatnej informácie)
• § 26 ods. 1 písm. b) a ods. 8 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán dohľadu a rozsah dohľadu)

Táto odpoveď má informatívny charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo; konkrétny výsledok závisí od znenia konkrétnych zmluvných podmienok a od okolností prípadu.