Kasačná sťažnosť v daňových sporoch — § 438 — 440 SSP

Kasačná sťažnosť je mimoriadny opravný prostriedok v správnom súdnictve a v daňových sporoch často poslednou cestou k zvráteniu nepriaznivého rozsudku. Zákon č. 162/2015 Z. z. — Správny súdny poriadok (SSP) — v § 438 stanovuje, že kasačná sťažnosť smeruje proti právoplatným rozhodnutiam krajského správneho súdu a podáva sa na Najvyšší správny súd SR. Lehota je podľa § 443 SSP jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského správneho súdu, dôvody sú taxatívne uvedené v § 440 SSP a zastúpenie advokátom je obligatórne. Tento sub-hub clusteru Daňové procesné právo popisuje, kedy je kasačná sťažnosť prípustná, aké sú jej náležitosti a ako prebieha konanie pred Najvyšším správnym súdom SR.

Podstata kasačnej sťažnosti a jej miesto v systéme

Kasačná sťažnosť v správnom súdnictve nie je riadnym opravným prostriedkom — je mimoriadnym právnym nástrojom, ktorým možno napadnúť výlučne právoplatné rozhodnutia správneho súdu. Účelom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a zjednotenie aplikácie práva v správnom súdnictve. Kasačná sťažnosť teda nie je „druhý odvolací stupeň“ v klasickom zmysle — Najvyšší správny súd SR neopakuje dokazovanie ani neznovu posudzuje skutkový stav. Skúma výhradne zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov, ktoré sťažovateľ uplatnil.

V daňových sporoch je kasačná sťažnosť najčastejšie krokom po neúspešnej správnej žalobe proti Finančnému riaditeľstvu SR. Sťažovateľ — typicky daňový subjekt — sa obracia na Najvyšší správny súd SR, ak krajský správny súd žalobu zamietol alebo rozhodol v rozpore so zákonom.

Kasačná sťažnosť je zároveň posledným článkom dlhšieho procesného reťazca, ktorý sa spravidla začína daňovou kontrolou. V štandardnom daňovom spore vyzerá postupnosť opravných prostriedkov takto:

1. Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní — § 65 — 68 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).
2. Odvolanie — § 72 ods. 3 Daňového poriadku, lehota 30 dní od doručenia rozhodnutia; o odvolaní rozhoduje Finančné riaditeľstvo SR.
3. Správna žaloba — § 181 ods. 1 SSP, lehota 2 mesiace od oznámenia rozhodnutia; koná krajský správny súd.
4. Kasačná sťažnosť — § 438 a nasl. SSP, lehota 1 mesiac od doručenia rozhodnutia; koná Najvyšší správny súd SR.

Po vyčerpaní kasačnej sťažnosti zostávajú už len výnimočné prostriedky — najmä ústavná sťažnosť podľa zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR alebo mimoriadna obnova konania podľa § 75 Daňového poriadku, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy.

Prípustnosť kasačnej sťažnosti — § 439 SSP

Ustanovenie § 439 zákona č. 162/2015 Z. z. upravuje prípustnosť kasačnej sťažnosti. Zákon predpokladá, že nie každé rozhodnutie krajského správneho súdu je možné napadnúť kasačnou sťažnosťou — naopak, prípustnosť je viazaná na zákonom vymedzené prípady. Vo všeobecnosti je kasačná sťažnosť prípustná proti:

• rozsudku krajského správneho súdu, ktorým bola správna žaloba zamietnutá vo veci samej,
• rozsudku, ktorým bola správna žaloba odmietnutá alebo konanie zastavené (pri zákonom predpokladaných dôvodoch),
• uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku,
• iným rozhodnutiam, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Naopak, kasačná sťažnosť nie je prípustná pri rozhodnutiach, ktoré nemajú povahu meritórneho riešenia (napríklad iba procesné výzvy, predbežné opatrenia mimo rámca § 439).

Mesačná lehota podľa § 443 SSP

Lehotu na podanie kasačnej sťažnosti upravuje § 443 zákona č. 162/2015 Z. z.. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia krajského správneho súdu. Lehota je prekluzívna — po jej uplynutí právo na podanie kasačnej sťažnosti zaniká.

§ 443 ods. 1 SSP: Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vzhľadom na obligatórne zastúpenie advokátom (§ 449 SSP) je kritické zahájiť spoluprácu s advokátom čo najskôr po doručení rozsudku — príprava kasačnej sťažnosti je odbornou činnosťou, ktorá vyžaduje detailnú analýzu spisu, judikatúry a strategickú formuláciu dôvodov.

Procesný úkon	Lehota	Charakter lehoty	Zákonný odkaz
Odvolanie v daňovom konaní	30 dní od doručenia	Procesná	§ 72 ods. 3 Daňového poriadku
Správna žaloba	2 mesiace od oznámenia	Prekluzívna	§ 181 ods. 1 SSP
Kasačná sťažnosť	1 mesiac od doručenia rozsudku	Prekluzívna	§ 443 ods. 1 SSP
Obnova konania (mimoriadny prostriedok)	6 mesiacov od zistenia dôvodu, najneskôr 3 roky	Prekluzívna	§ 75 ods. 4 Daňového poriadku

Dôvody kasačnej sťažnosti — § 440 SSP

Ustanovenie § 440 zákona č. 162/2015 Z. z. taxatívne vymedzuje dôvody, na základe ktorých možno kasačnú sťažnosť podať. Sťažovateľ musí preukázať porušenie zákona, ktoré sa premietlo do nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Typické kasačné dôvody v daňových sporoch:

• Nesprávne právne posúdenie veci — krajský správny súd nesprávne aplikoval hmotnoprávne ustanovenie (napríklad § 49 zákona o DPH pri nepriznaní odpočtu DPH, § 17 zákona o dani z príjmov pri určení základu dane PO).
• Procesné pochybenie — porušenie procesných pravidiel SSP, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie (napríklad odňatie možnosti konať pred súdom, nezhodnotenie navrhnutých dôkazov).
• Rozhodnutie v rozpore s judikatúrou — krajský správny súd rozhodol odlišne, než požaduje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR alebo Súdneho dvora EÚ (najmä rozhodnutia C-80/11 a C-142/11 Mahagében/Dávid, C-439/04 Kittel, C-285/11 Bonik vo veciach DPH).
• Nepreskúmateľnosť rozhodnutia — odôvodnenie rozsudku je natoľko nedostatočné, že znemožňuje preskúmanie.
• Vady spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu — v zákonom predpokladaných prípadoch.

Kasačná sťažnosť nemôže opakovať argumenty, ktoré boli uplatnené v správnej žalobe, ak ich krajský správny súd vyriešil. Musí presne formulovať, v čom rozhodnutie krajského správneho súdu porušilo zákon, a vyargumentovať to s odkazom na konkrétne ustanovenia SSP, hmotnoprávnych predpisov a relevantnú judikatúru.

Špecifiká kasačných sťažností v sporoch o DPH

DPH spory tvoria najfrekventovanejšiu kategóriu kasačných sťažností v daňovej oblasti pred NSS SR. Ich osobitosťou je úzka väzba na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá je pre slovenské orgány a súdy záväzná. Kasačné dôvody v týchto sporoch sa najčastejšie sústreďujú na:

• Nesprávnu aplikáciu Kittel testu (C-439/04 Kittel) — krajský súd nesprávne posúdil, či bol preukázaný objektívny prvok (existencia podvodu v reťazci) alebo subjektívny prvok (vedomosť alebo nedostatok obozretnosti daňového subjektu).
• Nesprávnu aplikáciu testu primeranej obozretnosti (C-80/11 a C-142/11 Mahagében/Dávid) — krajský súd zaviazal daňový subjekt k prísnejším overovacím povinnostiam, než judikatúra SD EÚ pripúšťa.
• Nesprávne prenesenie dôkazného bremena (C-285/11 Bonik) — krajský súd nesprávne preniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, hoci podľa Bonika má dôkazné bremeno o vedomosti o podvode niesť správca dane.
• Nesprávne hodnotenie reťazcových obchodov — krajský súd nesprávne posúdil pozíciu daňového subjektu v reťazci a jeho vedomosť o predchádzajúcich alebo nasledujúcich článkoch.
• Nesprávnu aplikáciu slovenskej judikatúry NSS SR — najmä rozhodnutí sp. zn. 6 Sžfk 52/2020 a 10 Sžfk 26/2021, ktoré konkretizujú aplikáciu Kittel testu na slovenské podmienky.

Rozhodnutie NSS SR sp. zn. 6 Sžfk 52/2020 zdôrazňuje, že správca dane nesmie postaviť dôkaz vedomosti o podvode len na všeobecných okolnostiach (napríklad insolvencia dodávateľa alebo výkyvy obratu), ale musí preukázať konkrétne objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť o podvode. Rozhodnutie sp. zn. 10 Sžfk 26/2021 zase ohraničuje rozsah povinnosti primeranej obozretnosti pri overovaní dodávateľa — daňový subjekt nemôže byť zaviazaný k prísnejším overovacím povinnostiam, než aké vyžaduje judikatúra SD EÚ. Pri formulovaní kasačnej sťažnosti v spore o nepriznanie odpočtu DPH je preto vhodné systematicky porovnať odôvodnenie napadnutého rozsudku práve s týmito rozhodnutiami.

Povinné zastúpenie advokátom

Pri kasačnej sťažnosti je zastúpenie advokátom povinné — sťažovateľ nemôže kasačnú sťažnosť podať osobne ani prostredníctvom inej osoby (s výnimkou prípadov, kedy je sťažovateľ sám advokátom alebo má právnické vzdelanie a koná za seba). Toto pravidlo vyplýva z § 449 SSP, ktorý upravuje zastúpenie v konaní o kasačnej sťažnosti, a je odrazom mimoriadnej povahy tohto konania.

Povinné zastúpenie sa netýka len podania samotnej kasačnej sťažnosti, ale aj všetkých následných podaní a úkonov v kasačnom konaní — doplnení sťažnosti, vyjadrení k replike žalovaného, návrhov na priznanie odkladného účinku. V daňových sporoch je zastúpenie spravidla kontinuálne — advokát, ktorý zastupoval daňový subjekt v daňovej kontrole, odvolaní a správnej žalobe, pokračuje v zastupovaní aj pred Najvyšším správnym súdom SR, čím sa zachováva konzistentnosť argumentačnej línie vo všetkých procesných stupňoch.

Plnomocenstvo musí byť písomné, špeciálne zamerané na kasačné konanie a spravidla obsahuje:

• označenie sťažovateľa a advokáta (advokátskej kancelárie),
• rozsah splnomocnenia (zastupovanie v kasačnom konaní pred Najvyšším správnym súdom SR),
• predmet konania (číslo a identifikácia napadnutého rozsudku),
• podpis splnomocniteľa a advokáta.

Pri prevzatí mandátu vyžadujeme úvodný spis (napadnutý rozsudok, správna žaloba, administratívny spis, korešpondencia) a robíme rýchlu právnu diagnostiku, či kasačná sťažnosť má rozumnú nádej na úspech. Ak je riziko, otvorene to klientovi povieme — odporúčame procesné nákladnejšie riešenie iba vtedy, keď je vecne odôvodniteľné.

Náležitosti kasačnej sťažnosti — § 445 SSP

Popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis) musí kasačná sťažnosť podľa § 445 SSP obsahovať:

1. Označenie napadnutého rozhodnutia — číslo konania a označenie krajského správneho súdu, ktorý rozhodnutie vydal.
2. Údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené — rozhodujúci pre posúdenie zachovania mesačnej lehoty podľa § 443 SSP.
3. Sťažnostné body — opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa kasačná sťažnosť podáva. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti — po jej uplynutí už sťažovateľ nemôže dopĺňať nové kasačné dôvody.
4. Sťažnostný návrh — návrh výroku rozhodnutia, ktorým sa má kasačný súd vysporiadať s napadnutým rozsudkom (typicky zrušenie rozsudku a vrátenie veci krajskému správnemu súdu na ďalšie konanie).

K sťažnosti sa v praxi prikladá kópia napadnutého rozsudku, plnomocenstvo advokátovi a doklad o zaplatení súdneho poplatku. Dôraz treba klásť najmä na sťažnostné body — v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem tých, ktoré preukazujú prípustnosť a včasnosť podania, a najneskorší okamih na ich doplnenie je uplynutie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd

Najvyšší správny súd SR (NSS SR) je špecializovaný súdny orgán, ktorý preberá kasačné konania v správnom súdnictve. NSS SR rozhoduje vo viacčlenných senátoch a jeho rozhodovacia prax je smerodajná pre všetky správne súdy nižšieho stupňa. Vo veciach DPH a daňových sporov NSS SR často priamo aplikuje a interpretuje judikatúru SD EÚ — najmä rozhodnutia týkajúce sa karuselových (reťazových) podvodov a dôkazného bremena.

Konanie pred NSS SR má niekoľko procesných fáz:

1. Podanie kasačnej sťažnosti — písomné podanie s prílohami a zaplateným súdnym poplatkom v mesačnej lehote podľa § 443 SSP, povinné zastúpenie advokátom. Podáva sa na krajskom správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP), ten ju následne postúpi NSS SR.
2. Predbežné preskúmanie prípustnosti — NSS SR preverí, či bola sťažnosť podaná včas, či spĺňa formálne náležitosti podľa § 445 SSP a či uplatňuje prípustné kasačné dôvody podľa § 440 SSP.
3. Doručenie kasačnej sťažnosti ostatným účastníkom konania — najmä žalovanému (typicky Finančnému riaditeľstvu SR), ktorý sa môže v určenej lehote vyjadriť.
4. Vyjadrenie žalovaného — replika k tvrdeniam uvedeným v kasačnej sťažnosti.
5. Dokazovanie — NSS SR spravidla nevykonáva nové dokazovanie; pracuje s administratívnym spisom a súdnym spisom z konania pred krajským súdom. Nové skutočnosti a dôkazy (okrem tých, ktoré preukazujú prípustnosť a včasnosť podania) nie sú v kasačnom konaní prípustné.
6. Rozhodovanie senátu — vo väčšine prípadov bez pojednávania, na základe písomných podaní; v zložitejších veciach NSS SR pojednávanie nariadi.
7. Rozhodnutie — uznesenie alebo rozsudok NSS SR.
8. Doručenie rozhodnutia — rozhodnutie sa doručuje advokátom účastníkov konania.

Dĺžka konania pred NSS SR sa pohybuje spravidla v rozpätí 12 — 24 mesiacov, v zložitejších veciach aj dlhšie. Pri sporoch s otázkami výkladu práva EÚ môže NSS SR predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 ZFEÚ — vtedy sa konanie pozastavuje až do rozhodnutia SD EÚ. Kasačná sťažnosť vo všeobecnosti nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP) — v daňových sporoch je to však inak: ak je žalovaným orgánom verejnej správy správca dane, kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku vo veci samej má odkladný účinok priamo zo zákona (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). Účinky napadnutého rozsudku sa tak pozastavujú už podaním kasačnej sťažnosti a rozhodnutie o dorube dane sa až do rozhodnutia NSS SR nemôže stať podkladom pre daňovú exekúciu. Mimo tohto zákonného odkladného účinku môže sťažovateľ navrhnúť jeho priznanie aj uznesením kasačného súdu (§ 447 SSP), ak by mu právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma.

Možné rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR

NSS SR môže vo veci rozhodnúť nasledovne:

• Zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému správnemu súdu — najčastejšie pri preukázanom porušení zákona alebo procesných pochybeniach. Krajský správny súd je viazaný právnym názorom NSS SR.
• Zrušenie napadnutého rozsudku a rozhodnutia správneho orgánu — pri zásadných právnych vadách, ak NSS SR dospeje k záveru, že vec sa má vrátiť priamo správnemu orgánu.
• Rozhodnutie vo veci samej — vo výnimočných prípadoch, keď NSS SR môže o veci rozhodnúť bez potreby ďalšieho dokazovania.
• Zamietnutie kasačnej sťažnosti — ak NSS SR dospeje k záveru, že napadnutý rozsudok je v súlade so zákonom. Rozsudok krajského správneho súdu nadobúda definitívnu právoplatnosť.
• Odmietnutie kasačnej sťažnosti — pri neprípustnosti, oneskorenom podaní alebo neodstránených vadách.

Pri zrušení napadnutého rozsudku je krajský správny súd viazaný právnym názorom NSS SR a v opätovnom konaní sa od neho nesmie odchýliť. V praxi to znamená, že úspešná kasačná sťažnosť spravidla vedie k opätovnému posúdeniu pôvodného vyrubovacieho rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR — buď pred krajským správnym súdom, alebo priamo pred Finančným riaditeľstvom SR, ak NSS SR zrušil aj jeho rozhodnutie.

Pri zamietnutí kasačnej sťažnosti je ďalšou cestou už len ústavná sťažnosť podľa zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR — táto cesta však smeruje výhradne k preskúmaniu porušenia ústavných práv a slobôd, nie k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia.

Po rozhodnutí NSS SR — ďalšie procesné možnosti

Po rozhodnutí NSS SR o kasačnej sťažnosti je daňový spor v rámci správneho súdnictva spravidla pravoplatne uzavretý. Zostávajú už len výnimočné prostriedky:

• Ústavná sťažnosť na Ústavnom súde SR podľa zákona č. 314/2018 Z. z. — v 2-mesačnej prekluzívnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia NSS SR; vyžaduje preukázanie porušenia základných práv a slobôd, nie iba nesprávne právne posúdenie.
• Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) — po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov, pri porušení práv chránených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
• Obnova konania podľa § 75 Daňového poriadku — pri novo zistených skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa bez zavinenia sťažovateľa nemohli uplatniť v predchádzajúcom konaní; lehota 6 mesiacov od zistenia dôvodu, najneskôr 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavná sťažnosť a sťažnosť na ESĽP sú v daňových sporoch v praxi výnimočne úspešné — vyžadujú preukázanie porušenia základných práv, ktoré v štandardnom daňovom spore spravidla nie je zrejmé. Najfrekventovanejšie ústavné sťažnosti v tejto oblasti sa týkajú práva na spravodlivý proces a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Strategická úvaha — kedy podať kasačnú sťažnosť a kedy nie

Rozhodnutie o podaní kasačnej sťažnosti je strategickou úvahou, ktorá vyžaduje individuálne posúdenie veci. Kasačná sťažnosť nie je automatický pokračovací krok po zamietnutí správnej žaloby — jej úspešnosť závisí od konkrétnych okolností sporu, kvality odôvodnenia napadnutého rozsudku a od koherentnosti aplikovateľnej judikatúry.

Kasačná sťažnosť má zmysel najmä v týchto situáciách:

• Krajský správny súd nesprávne aplikoval judikatúru SD EÚ k DPH podvodom — pri DPH sporoch je to najčastejší dôvod, pretože táto judikatúra je technicky zložitá a krajské súdy v nej občas chybujú.
• Krajský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy v zásadnej miere — najmä pri posudzovaní primeranej obozretnosti pri spore o nárok na odpočítanie DPH.
• Došlo k podstatnému porušeniu procesných pravidiel — napríklad neodôvodnené zamietnutie dôkazného návrhu alebo nedostatočné odôvodnenie rozsudku.
• Prípad má precedensový význam — najmä pri prvých sporoch o aplikácii novej legislatívy alebo nového typu obchodných vzťahov.
• Ide o prejudiciálnu otázku k právu EÚ, ktorú Súdny dvor EÚ ešte nerozhodoval.

Naopak, kasačná sťažnosť spravidla nemá zmysel, ak:

• Krajský súd sa vysporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi a jeho odôvodnenie je konzistentné a komplexné.
• Právne posúdenie krajského súdu plne korešponduje s konštantnou judikatúrou NSS SR.
• Procesný priebeh konania pred krajským súdom bol bezvadný.
• Skutkový stav je jednoznačne preukázaný a hovorí v neprospech sťažovateľa.
• Náklady kasačného konania (súdny poplatok, trovy zastúpenia, riziko náhrady trov žalovanému pri zamietnutí) prevyšujú možný prínos z úspechu sťažnosti.

V praxi odporúčame nezávislú analýzu šancí kasačnej sťažnosti ešte pred jej podaním — advokát systematicky posúdi odôvodnenie napadnutého rozsudku, identifikuje potenciálne kasačné dôvody podľa § 440 SSP a porovná ich s judikatúrou NSS SR a Súdneho dvora EÚ.

Náš prístup ku kasačnému konaniu

Kasačná sťažnosť je jeden z najnáročnejších procesných úkonov v správnom súdnictve. Naša práca pri prevzatí mandátu zahŕňa:

• Diagnostiku spisu — preštudovanie administratívneho spisu, správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a napadnutého rozsudku krajského správneho súdu.
• Identifikáciu kasačných dôvodov — analýza, ktoré z dôvodov podľa § 440 SSP sú vecne odôvodnené a majú procesnú nádej na úspech.
• Strategickú prioritizáciu — určenie poradia kasačných bodov a ich dôraz v argumentácii. NSS SR sa zaoberá tými, ktoré boli formulované presne.
• Argumentáciu judikatúrou — citujeme judikatúru NSS SR, SD EÚ (najmä C-80/11 a C-142/11 Mahagében/Dávid, C-439/04 Kittel, C-285/11 Bonik vo veciach DPH) a Ústavného súdu SR.
• Návrh na odkladný účinok — mimo prípadov, keď odkladný účinok nastupuje priamo zo zákona (spory so správcom dane), podávame paralelne návrh na jeho priznanie pri reálnej hrozbe exekúcie.
• Sprevádzanie klienta procesom — komunikácia so súdom, príprava na pojednávanie, vyjadrenie k vyjadreniam protistrany.

Spolupracujeme s ďalšími sub-hubmi clusteru — najmä so sub-hubom odvolanie v daňovom konaní a správna žaloba proti FR SR — pretože riadne vyčerpanie predošlých opravných prostriedkov je nutným predpokladom pre úspech kasačnej sťažnosti.

Cenovú ponuku za prípravu a vedenie kasačnej sťažnosti pripravujeme individuálne podľa rozsahu spisu, počtu kasačných dôvodov a očakávaného trvania konania. Pre prvotné posúdenie procesnej úspešnosti je k dispozícii platená vstupná konzultácia s advokátom.