Kto zodpovedá keď AI urobí chybu? Zodpovednosť za škodu spôsobenú AI v slovenskom práve

Zodpovednosť za škodu spôsobenú umelou inteligenciou patrí v roku 2026 medzi najnovšie a najkomplexnejšie otázky súkromného práva. Slovenské právo nemá pre AI samostatný osobitný režim zodpovednosti — uplatňujú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (najmä § 415, § 420 a § 421a) v kombinácii so sektorovými predpismi a — od 9. decembra 2026 — s národnou transpozíciou Smernice (EÚ) 2024/2853 (PLD recast), ktorá pri AI zavádza zodpovednosť za chybný výrobok. Tento článok systematicky rozoberá platný a budúci právny rámec, princípy alokácie zodpovednosti medzi poskytovateľa, integrátora a používateľa AI, praktické scenáre (AI v zdravotníctve, HR, autonómne vozidlá) a poistenie AI rizík. Pre širší regulačný kontext pokračujte na pilier právo umelej inteligencie, pre detail AI Act na sub-hub AI Act — Nariadenie (EÚ) 2024/1689.

Právny rámec zodpovednosti za škodu spôsobenú AI v SR

Pri AI škode sa v slovenskom práve uplatňujú tri vrstvy noriem:

1. Občianskoprávna zodpovednosť podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka — § 415 (predchádzanie hrozbe škody), § 420 (všeobecná zodpovednosť za škodu), § 421a (zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu z prevádzky), § 427 a nasl. (zodpovednosť pri dopravných prostriedkoch),
2. Sektorové režimy — pri AI ako vadnom výrobku zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom (po transpozícii Smernice 2024/2853 sa rozšíri o softvér a AI), pri zdravotnej starostlivosti zákony zdravotníckeho práva, pri pracovných vzťahoch Zákonník práce a antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z.,
3. Trestnoprávna zodpovednosť podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona — § 247 — 248a (počítačová kriminalita) pri určitých formách zneužívania AI, prípadne ďalšie skutkové podstaty pri spôsobení škody na zdraví alebo majetku.

Na úrovni Európskej únie sa pridáva Nariadenie (EÚ) 2024/1689 (AI Act) — ktoré ukladá verejnoprávne povinnosti pre AI systémy, ale samo o sebe nie je súkromnoprávnym režimom zodpovednosti za škodu — a Smernica (EÚ) 2024/2853 (PLD recast), ktorá je transpozičná do 9. 12. 2026 a pri AI zavádza objektívnu zodpovednosť za chybný výrobok.

§ 415 OZ — všeobecná prevenčná povinnosť

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka:

„Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí."

Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú prevenčnú povinnosť. Pri AI sa uplatňuje ako zdroj povinností tých, ktorí AI vyvíjajú, distribuujú alebo používajú — povinnosť zachovať primeranú starostlivosť, aby v dôsledku ich konania nevznikla škoda. Pri AI to zahŕňa povinnosti ako:

• Vykonať dostatočné testovanie AI systému pred uvedením na trh alebo do prevádzky,
• Monitorovať fungovanie AI počas prevádzky a reagovať na chyby alebo dráfty modelu,
• Zabezpečiť kvalitu vstupných údajov,
• Implementovať ľudský dohľad pri rozhodovaní s významným vplyvom,
• Aktualizovať AI systém pri zistení bezpečnostných chýb.

Porušenie § 415 OZ samo o sebe nevyvoláva nárok na náhradu škody — je však súčasťou hodnotenia, či konanie zodpovedného porušuje právnu povinnosť v zmysle § 420 OZ. Pri AI Act stanovené povinnosti (riadenie rizík, ľudský dohľad, logovanie, transparentnosť) konkretizujú obsah prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ pri AI systémoch.

§ 420 OZ — všeobecná zodpovednosť za škodu

Centrálnym ustanovením súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu je § 420 Občianskeho zákonníka. Doslovné znenie § 420 ods. 1:

„Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti."

§ 420 OZ je založený na princípe zavinenej zodpovednosti. Pre vznik nároku na náhradu škody podľa § 420 OZ musia byť kumulatívne splnené tieto predpoklady:

1. Porušenie právnej povinnosti — porušenie konkrétnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona, zo zmluvy alebo z prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ,
2. Vznik škody — majetková škoda (skutočná škoda a ušlý zisk) alebo nemajetková ujma (najmä na zdraví, osobnostných právach),
3. Kauzálny vzťah medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
4. Zavinenie (predpokladá sa, kým sa zodpovedný nevyvráti) — § 420 ods. 3 OZ ustanovuje, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Pri AI sa § 420 OZ uplatňuje typicky pri škode spôsobenej konaním osoby, ktoré porušilo právnu povinnosť. Príklady:

Situácia	Porušená povinnosť	Zodpovedný
Poskytovateľ uvedie na trh vysokorizikový AI bez posudzovania zhody	článok 43 — 48 Nariadenia 2024/1689	poskytovateľ AI systému
Deployer používa AI v rozpore s pokynmi poskytovateľa	článok 26 Nariadenia 2024/1689	deployer
Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje cez AI bez právneho základu	článok 6 GDPR	prevádzkovateľ
Integrátor implementuje AI bez ľudského dohľadu pri rozhodnutí s právnymi účinkami	článok 22 ods. 3 GDPR	integrátor / deployer
Používateľ AI generuje deepfake bez označenia	článok 50 ods. 4 Nariadenia 2024/1689	používateľ AI

Dôkazné bremeno pri § 420 OZ rozdeľuje záťaž medzi obe strany — poškodený musí preukázať porušenie povinnosti, škodu a kauzálny vzťah, zodpovedný musí preukázať, že škodu nezavinil. V kontexte AI je dôkazné bremeno poškodeného často náročné — najmä pri preukazovaní kauzálneho vzťahu medzi konkrétnym konaním zodpovedného a škodou, ktorá vznikla v dôsledku rozhodnutia AI. Slovenské súdy zatiaľ pri AI škodách nemajú rozsiahlu judikatúru, ale možno očakávať postupné spresnenie štandardov.

§ 421a OZ — zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu z prevádzky

Pri AI s vyšším rizikovým potenciálom (autonómne vozidlá, AI v zdravotníctve, AI v kritickej infraštruktúre) je v slovenskej praxi často relevantnejší § 421a Občianskeho zákonníka — zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou. Toto ustanovenie je založené na princípe objektívnej zodpovednosti — uplatňuje sa nezávisle od zavinenia.

Doslovné znenie § 421a ods. 1 OZ:

„Každý zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť."

Pri AI sa § 421a OZ uplatní najmä v týchto situáciách:

• AI ako súčasť plnenia záväzku — keď podnikateľ pri plnení záväzku použije AI prístroj alebo softvér a AI spôsobí škodu, podnikateľ zodpovedá nezávisle od zavinenia,
• Škoda z prevádzky AI systému — pri prevádzkovaní AI systému s autonómnym rozhodovaním, ktoré spôsobí škodu (napríklad AI v zdravotníckej diagnostike, robotická AI v skladovej automatizácii).

§ 421a OZ stanovuje prísnu zodpovednosť bez možnosti liberácie — prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti odvolaním sa na neprítomnosť zavinenia. Pri AI je toto ustanovenie významné, pretože pri sofistikovaných AI modeloch je preukázanie zavinenia obtiažne a § 421a OZ poškodenému toto bremeno odbúrava.

Rozhraničenie medzi § 420 OZ a § 421a OZ je v praxi nezriedka sporné. Súdna prax sa pri jeho výklade pri AI zatiaľ formuje. Pri škode, ktorá zjavne má pôvod v povahe AI systému (napríklad neočakávané rozhodnutie modelu, ktoré sa nedá vysvetliť žiadnym pochybením používateľa), je aplikácia § 421a OZ pravdepodobná. Pri škode, ktorá má pôvod v nesprávnom používaní AI (napríklad nedodržanie pokynov poskytovateľa, použitie AI mimo schválenej oblasti), je aplikovateľnejší § 420 OZ.

PLD recast — Smernica (EÚ) 2024/2853

Najvýznamnejšou zmenou v zodpovednosti za škodu pri AI je Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 z 23. októbra 2024 o zodpovednosti za chybné výrobky (PLD recast), ktorou sa zrušuje pôvodná Smernica Rady 85/374/EHS. Smernica nadobudla platnosť 9. decembra 2024 a členské štáty sú povinné prijať vnútroštátne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 9. decembra 2026.

Slovenská transpozícia PLD recast bude zrejme novelizovať zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý je platnou transpozíciou pôvodnej Smernice 85/374/EHS.

Kľúčové zmeny PLD recast pri AI:

1. Rozšírenie pojmu výrobku — výrobkom sa rozumie každá hnuteľná vec aj keď je integrovaná do inej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Výrobkami sú aj elektrina, súbory údajov a softvér. Pre AI to znamená, že AI systém a AI model sa pre účely PLD považujú za výrobok,
2. Široký okruh zodpovedných — výrobca komponentu (poskytovateľ AI modelu), výrobca finálneho výrobku (firma, ktorá AI integruje), dovozca, splnomocnený zástupca a v určitých prípadoch aj distribútor a poskytovateľ služby,
3. Chybnosť výrobku — výrobok je chybný, ak nezabezpečuje bezpečnosť, ktorú možno od neho oprávnene očakávať. Pri AI sa pri posudzovaní chybnosti zohľadňujú aj autonómne rozhodovanie modelu, schopnosť učenia sa po uvedení na trh a interakcia s inými výrobkami,
4. Dôkazné uľahčenia pre poškodených — pri AI systémoch s komplexnou technickou architektúrou PLD recast obsahuje prezumpcie a uľahčenia dokazovania, najmä pri chybnosti výrobku a kauzálnom vzťahu,
5. Predĺžená premlčacia lehota — pri určitých škodách na zdraví (najmä so skrytými následkami) sa lehoty na uplatnenie nároku predlžujú,
6. Náhrada za stratu osobných údajov — PLD recast rozširuje rozsah náhrady aj na stratu alebo poškodenie osobných údajov v určitých prípadoch.

Zodpovednosť podľa PLD recast je objektívna — výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú chybou výrobku nezávisle od zavinenia. Liberačné dôvody sú prísne vymedzené (poškodený musí preukázať chybu a kauzálny vzťah; výrobca sa môže zbaviť zodpovednosti len pri konkrétnych dôvodoch, napríklad ak chyba neexistovala v čase uvedenia výrobku na trh).

AI Liability Directive — návrh stiahnutý vo februári 2025

Európska komisia pôvodne plánovala doplniť PLD recast aj samostatnou Smernicou o zodpovednosti za AI — AI Liability Directive (AILD). Návrh predložila Komisia 28. septembra 2022 pod číslom COM(2022) 496. AILD mala obsahovať osobitné pravidlá pre zodpovednosť za škodu spôsobenú AI, najmä prezumpcie kauzálneho vzťahu a uľahčenia dokazovania pri vysokorizikových AI systémoch.

Vo februári 2025 Európska komisia návrh AILD stiahla v rámci programu zjednodušenia regulácie a v predpokladaní, že kombinácia PLD recast (Smernica 2024/2853), AI Act (Nariadenie 2024/1689) a národných režimov občianskoprávnej zodpovednosti dostatočne pokrýva potreby ochrany poškodených pri AI škode.

Praktický dôsledok: pri AI škode sa nebude uplatňovať osobitný harmonizovaný režim AILD, ale kombinácia:

• PLD recast pri AI ako chybnom výrobku (objektívna zodpovednosť výrobcu),
• Národné občianskoprávne ustanovenia (§ 420, § 421a OZ a iné) pri ostatných typoch AI škody,
• AI Act ako verejnoprávny rámec, ktorého porušenie môže byť dôvodom súkromnoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ.

Pri budúcom vývoji slovenská prax pravdepodobne postupne sformuluje princípy alokácie zodpovednosti pri AI na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, posilnených o povinnosti AI Act a PLD recast.

Alokácia zodpovednosti medzi poskytovateľa, integrátora a používateľa

AI systémy majú v praxi typicky viacstupňovú architektúru:

1. Poskytovateľ základného AI modelu (foundation model provider) — napríklad veľký jazykový model alebo špecializovaný model pre rozpoznávanie obrazu,
2. Integrátor riešenia (system integrator) — firma, ktorá základný model upraví, fine-tunuje, integruje do konkrétneho riešenia a poskytne ho zákazníkovi,
3. Používateľ — deployer v terminológii AI Act — firma alebo subjekt, ktorý AI systém v rámci svojej činnosti používa na rozhodovanie alebo iný účel.

Pri škode spôsobenej AI je v slovenskom práve potrebné určiť, ktorý subjekt zo tejto reťaze za škodu zodpovedá. Vodítkami sú:

Príčina škody	Pravdepodobne zodpovedný	Právny základ
Chyba v základnom modeli (model bias, halucinácia, kybernetická zraniteľnosť)	Poskytovateľ AI modelu	§ 420 OZ + PLD recast (od 9. 12. 2026)
Chyba v integrácii (nesprávne nastavenie, nedostatočné testovanie, chybný UX)	Integrátor	§ 420 OZ (porušenie zmluvy a § 415 OZ)
Chyba v používaní (nedodržanie pokynov, použitie mimo schváleného účelu, chýbajúci ľudský dohľad)	Používateľ (deployer)	§ 420 OZ + článok 26 Nariadenia 2024/1689
Škoda z povahy AI systému ako prevádzky	Prevádzkovateľ AI	§ 421a OZ
AI ako chybný výrobok	Výrobca komponentu / integrátor	PLD recast (od 9. 12. 2026)

Pri škode, ktorú spôsobilo viacero osôb spoločne, sa môže uplatniť solidárna zodpovednosť podľa § 438 OZ — poškodený sa môže obrátiť na ktoréhokoľvek z nich a požadovať plnú náhradu, pričom medzi sebou si zodpovedné osoby vysporiadajú podiel zodpovednosti v regrese.

V praxi je kľúčové zmluvné rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom, integrátorom a používateľom — zmluvy by mali obsahovať jasné ustanovenia o tom, kto za akú časť AI systému zodpovedá, aké sú obmedzenia zodpovednosti, aké sú povinnosti monitoringu a hlásenia incidentov, a ako sa rieši regres pri škode tretích osôb.

Praktické scenáre — zdravotníctvo, HR, autonómne vozidlá

Tri typické scenáre AI škody v praxi:

Scenár 1 — AI v zdravotníctve (diagnostický nástroj)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti používa AI diagnostický nástroj na vyhodnotenie zobrazovacích vyšetrení. AI nesprávne klasifikuje nález ako benígny, v dôsledku čoho pacient nedostane včasnú liečbu a vznikne škoda na zdraví.

• Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti — zodpovedá podľa § 420 OZ (porušenie povinnosti lege artis) a podľa osobitných zákonov zdravotníckeho práva. Pri AI ako pomocnom nástroji je relevantná otázka, či lekár dostatočne overil AI výstup a uplatnil zmysluplný ľudský dohľad,
• Výrobca AI nástroja — pri AI ako zdravotníckej pomôcke môže zodpovedať podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a podľa PLD recast (od 9. 12. 2026) ako výrobca chybného výrobku,
• Pri vysokorizikovom AI systéme podľa AI Act (Príloha III bod 5 — prístup k zdravotnej starostlivosti) sa kumulujú aj povinnosti Nariadenia 2024/1689.

V praxi sa pri AI v zdravotníctve odporúča zachovať silný ľudský dohľad — lekár by mal každý AI výstup posúdiť a slobodne sa rozhodnúť. AI by mala byť pomocným nástrojom, nie nahradením lekára.

Scenár 2 — AI v HR (diskriminačná predikcia)

Zamestnávateľ používa AI nástroj na filtrovanie životopisov uchádzačov. Po čase sa zistí, že AI systematicky penalizuje uchádzačky z dôvodu pohlavia, hoci pohlavie nie je vstupnou premennou — diskriminačný účinok vzniká cez korelované premenné v trénovacích dátach.

• Zamestnávateľ — zodpovedá podľa § 420 OZ (porušenie zákazu diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z. z.) a podľa Zákonníka práce. Pri vysokorizikovom AI systéme podľa AI Act (Príloha III bod 4 — zamestnávanie a riadenie pracovníkov) má aj povinnosti podľa Nariadenia 2024/1689,
• Poskytovateľ AI nástroja — môže zodpovedať podľa § 420 OZ za porušenie povinnosti riadenia údajov podľa článku 10 Nariadenia 2024/1689 a — po transpozícii PLD recast — aj objektívne ako výrobca chybného výrobku,
• Pri spracúvaní osobných údajov uchádzačov sa popri Zákonníku práce a antidiskriminačnom zákone uplatňuje aj GDPR (najmä článok 22 — automatizované rozhodovanie). Detail rozoberáme v článku AI a GDPR.

Scenár 3 — Autonómne vozidlá

Autonómne vozidlo s AI systémom úrovne L3 — L5 spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na zdraví a majetku tretích osôb.

• Prevádzkovateľ vozidla — zodpovedá podľa § 427 a nasl. OZ za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku (objektívna zodpovednosť),
• Výrobca vozidla — pri vade konštrukcie alebo softvéru zodpovedá podľa zákona č. 294/1999 Z. z. a (po transpozícii PLD recast) podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,
• Vodič / „supervisor" — pri určitých úrovniach autonómnosti sa od vodiča vyžaduje ostať pripravený prevziať kontrolu; pri zanedbaní môže byť zodpovednosť aj na ňom (§ 420 OZ),
• Povinné zmluvné poistenie — uplatňuje sa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri autonómnych vozidlách bude potrebné aktualizovať poistné produkty a možno aj poistnú legislatívu.

Pri autonómnych vozidlách sa očakávajú v nadchádzajúcich rokoch zmeny v sektorovej legislatíve a v poistnom rámci. Aktuálne sa rieši najmä otázka alokácie zodpovednosti medzi prevádzkovateľa, výrobcu a vodiča pri rôznych úrovniach autonómnosti.

Poistenie AI rizík

Pri AI systémoch s potenciálom škody odporúčame zvážiť kombináciu viacerých poistných produktov:

Poistný produkt	Pokryté riziká	Pre koho
Všeobecná zodpovednosť za škodu (GL)	Škoda spôsobená tretím osobám pri činnosti	Všetky subjekty používajúce AI
Zodpovednosť za vadný výrobok (PL)	Škoda spôsobená chybou výrobku (vrátane AI ako výrobku po PLD recast)	Poskytovatelia AI, integrátori
Profesijná zodpovednosť (E&O)	Škoda z chybného odborného úsudku	Pri AI v zdravotníctve, finančníctve, právnom poradenstve, audite
Cyber insurance	Škoda z kybernetického útoku, úniku údajov	Pri AI spracúvajúcich osobné a citlivé údaje
D&O (Directors & Officers)	Zodpovednosť štatutárov	Pri zodpovednosti manažmentu za AI governance

Pri sjednávaní poistenia odporúčame:

• Prerokovať s poistiteľom konkrétny rozsah krytia pre AI riziká — niektoré štandardné polisy môžu mať výluky pre softvérové chyby a algoritmické rozhodovanie,
• Overiť výšku poistnej sumy — pri vysokorizikových AI systémoch (zdravotníctvo, kritická infraštruktúra) môžu byť škody značné,
• Posúdiť spoluúčasť — niektoré poistenia majú vysokú spoluúčasť pri určitých typoch nárokov,
• Zabezpečiť kontinuitu krytia — pri prechodoch medzi poistiteľmi je dôležité, aby nedošlo k medzeram v krytí dlhodobo trvajúcich rizík.

Trestnoprávny rozmer — § 247 — 248a Trestného zákona

Pri AI škode môže pri určitých formách zneužitia AI ísť aj o trestnoprávnu zodpovednosť podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Relevantné skutkové podstaty pri AI:

• § 247 Trestného zákona — neoprávnený prístup do počítačového systému,
• § 247a Trestného zákona — neoprávnený zásah do počítačového systému,
• § 247b Trestného zákona — neoprávnený zásah do počítačového údaja,
• § 247c Trestného zákona — výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov,
• § 247d Trestného zákona — počítačová sabotáž,
• § 248a Trestného zákona — porušenie autorského práva,
• Ďalšie skutkové podstaty pri spôsobení škody na zdraví, majetku alebo cti, ak je naplnená subjektívna a objektívna stránka.

Pri AI systémoch, ktoré napríklad slúžia na kybernetické útoky, generovanie deepfake s klamlivým účelom alebo masívne škálovanie podvodu, sa môže trestnoprávna zodpovednosť uplatniť aj pri pôvodcovi alebo distribútorovi takého AI nástroja. Podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb môže byť trestnoprávne zodpovedná aj právnická osoba, ktorá AI nástroj vyrobila alebo distribuovala.

Zmluvné nástroje alokácie zodpovednosti

V praxi sa pri B2B AI riešeniach významná časť alokácie zodpovednosti rieši zmluvne. Štandardná AI zmluva by mala obsahovať:

1. Vymedzenie zodpovedností — kto za akú časť AI systému zodpovedá (model, integrácia, prevádzka, dáta, monitoring),
2. Obmedzenie zodpovednosti — výška maximálnej zodpovednosti, výluky pre nepriame škody, ušlý zisk, reputačné škody,
3. Záruky a kvalitatívne ukazovatele — SLA, definované úrovne kvality výstupov, povinnosti monitoringu a hlásenia,
4. Povinnosti pri incidente — hlásenie, súčinnosť pri vyšetrovaní, časová os reakcie,
5. Indemnifikácia — povinnosť odškodniť druhú stranu pri nárokoch tretích osôb,
6. Poistenie — minimálne poistné krytie, ktoré musí zmluvná strana udržiavať,
7. Vyrovnanie v regrese — pri spoločnej zodpovednosti voči poškodenému tretiemu subjektu mechanizmus regresu medzi stranami.

Pri obmedzeniach zodpovednosti je potrebné rešpektovať kogentné ustanovenia občianskeho práva — najmä zákaz vzdania sa nárokov, ktoré vzniknú v budúcnosti pri škode na zdraví alebo pri úmysle. Obmedzenia, ktoré by tieto kogentné limity prekročili, by boli pri spore neúčinné.

Záver — multilaterálny rámec zodpovednosti za AI

Zodpovednosť za škodu spôsobenú AI v slovenskom práve nie je upravená samostatne — uplatňuje sa kombinácia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 415, § 420, § 421a, § 427 a nasl.), sektorových režimov (zákon č. 294/1999 Z. z., osobitné zdravotnícke a pracovnoprávne zákony) a — od 9. decembra 2026 — národnej transpozície Smernice (EÚ) 2024/2853 (PLD recast), ktorá pri AI ako výrobku zavádza objektívnu zodpovednosť výrobcu.

Po stiahnutí návrhu AI Liability Directive vo februári 2025 sa Európska únia spolieha na kombináciu PLD recast, AI Act a národných režimov občianskoprávnej zodpovednosti. Pri AI škode preto bude rozhodujúce presné určenie základu zodpovednosti (§ 420 alebo § 421a OZ pri všeobecnej zodpovednosti, PLD recast pri zodpovednosti za chybný výrobok) a alokácia medzi poskytovateľa, integrátora a používateľa AI systému.

V praxi odporúčame firmám, ktoré používajú alebo vyvíjajú AI: (i) vypracovať internú AI governance s riadením rizík, ľudským dohľadom a logovaním (detail v sub-hube AI governance vo firme), (ii) prerokovať s dodávateľmi AI riešenia zmluvné ustanovenia o zodpovednosti, (iii) uzatvoriť primerané poistné krytie a (iv) sledovať vývoj transpozície PLD recast a slovenského zákona o implementácii AI Act.

Pri konkrétnom AI projekte alebo pri vzniknutej škode odporúčame individuálnu právnu konzultáciu — alokácia zodpovednosti je často hraničná a vyžaduje detailné posúdenie skutkového stavu a zmluvnej dokumentácie. Pre úvodné posúdenie je k dispozícii platená vstupná konzultácia s advokátom. Pre širší kontext pokračujte na pilier právo umelej inteligencie, pre detail AI Act na článok AI Act 2026 — 4 kategórie rizík a pre prepojenie s GDPR na článok AI a GDPR.

Tagy: AIzodpovednosťPLD§ 420 OZ§ 421a OZ