Odstupné a odchodné – nárok a výpočet 2026

Odstupné a odchodné – komplexný sprievodca 2026

Odstupné a odchodné sú dva rozdielne pracovnoprávne inštitúty, ktoré zamestnanci často zamieňajú. Oba upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) – odstupné v § 76 a odchodné v § 76a. V tomto článku sa dozviete, kedy vám vzniká nárok na odstupné alebo odchodné, aká je ich výška, či sa môžu kumulovať a ako sa zdaňujú.

Odstupné podľa § 76 Zákonníka práce

Odstupné je jednorazové peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa. Účelom odstupného je kompenzovať zamestnancovi stratu zamestnania, o ktorú sa sám nepričinil.

Kedy vzniká nárok na odstupné

Zamestnanec má zákonný nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončil:

1. Výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov podľa:
   • § 63 ods. 1 písm. a) – zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje
   • § 63 ods. 1 písm. b) – zamestnávateľ alebo jeho časť sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce
   • § 63 ods. 1 písm. c) – zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na organizačné zmeny
   • § 63 ods. 1 písm. d) – zamestnanec stratil zdravotnú spôsobilosť na základe lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy
2. Dohodou z tých istých dôvodov (§ 76 ods. 2)

Pozor: Ak zamestnanec dostane výpoveď z dôvodov na strane zamestnávateľa, má nárok na odstupné aj na výpovednú lehotu – tieto dva nároky sa nevylučujú (od novely Zákonníka práce účinnej od 1.1.2013).

Výška odstupného pri výpovedi

Ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov, výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:

Výška odstupného pri dohode

Ak sa pracovný pomer skončí dohodou z vyššie uvedených dôvodov, výška odstupného je vyššia:

Príklad výpočtu odstupného

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa 7 rokov. Jeho priemerný mesačný zárobok je 1 500 €. Zamestnávateľ mu dal výpoveď z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. c)).

• Pri výpovedi: 7 rokov = najmenej 5 a menej ako 10 rokov → 2 x 1 500 € = 3 000 €
• Pri dohode: 7 rokov = najmenej 5 a menej ako 10 rokov → 3 x 1 500 € = 4 500 €

Zamestnanec má zároveň nárok aj na výpovednú lehotu v dĺžke 3 mesiace.

Odchodné podľa § 76a Zákonníka práce

Odchodné je na rozdiel od odstupného spojené so vznikom nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Ide o jednorazové plnenie, ktoré má oceniť dlhoročnú prácu zamestnanca pri odchode do dôchodku.

Kedy vzniká nárok na odchodné

Zamestnanec má nárok na odchodné, ak pracovný pomer skončí a zamestnanec:

• Mu bol priznaný starobný dôchodok (podľa zákona o sociálnom poistení)
• Mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok
• Mu bol priznaný invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %)

Podmienkou je, že zamestnanec požiada o odchodné ešte pred skončením pracovného pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Výška odchodného

Zákonná výška odchodného je najmenej priemerný mesačný zárobok zamestnanca (§ 76a ods. 2 ZP). Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom vnútornom predpise poskytnúť odchodné v vyššej sume.

Dôležité obmedzenie: Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa (§ 76a ods. 3 ZP). Ak zamestnanec pracuje u viacerých zamestnávateľov a uplatní si nárok u jedného, u ostatných nárok zaniká.

Súbeh odstupného a odchodného

Jednou z najčastejších otázok je, či môže zamestnanec dostať odstupné aj odchodné súčasne. Odpoveď je áno – ak sú splnené podmienky pre oba nároky súčasne.

Príklad: Zamestnanec (62 rokov) pracoval u zamestnávateľa 25 rokov. Zamestnávateľ ruší jeho pozíciu z organizačných dôvodov. Zamestnanec odchádza do starobného dôchodku. Má nárok na:

• Odstupné: 4-násobok PMZ pri výpovedi (resp. 5-násobok pri dohode) – za 25 rokov trvania PP
• Odchodné: minimálne 1-násobok PMZ – pri prvom priznaní starobného dôchodku

Súbeh odstupného a výpovednej lehoty

Od 1.1.2013 platí, že zamestnanec má pri výpovedi z dôvodov na strane zamestnávateľa nárok aj na výpovednú lehotu, aj na odstupné. Pred touto novelou sa zamestnanec musel rozhodnúť – buď výpovedná lehota, alebo odstupné.

Ak sa pracovný pomer skončí dohodou, výpovedná lehota nebeží (pracovný pomer sa končí dňom uvedeným v dohode), ale zamestnanec má nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2.

Zdanenie odstupného a odchodného

Z hľadiska daní a odvodov platí:

Odstupné

• Daň z príjmu – odstupné je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a podlieha dani z príjmu
• Zdravotné poistenie – z odstupného sa platí zdravotné poistenie
• Sociálne poistenie – z odstupného sa neplatí sociálne poistenie (§ 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení – odstupné nie je súčasťou vymeriavacieho základu)

Odchodné

• Daň z príjmu – odchodné je príjmom zo závislej činnosti a podlieha dani z príjmu
• Zdravotné poistenie – z odchodného sa platí zdravotné poistenie
• Sociálne poistenie – z odchodného sa neplatí sociálne poistenie

Kedy nárok na odstupné nevzniká

Zamestnanec nemá nárok na zákonné odstupné v týchto prípadoch:

• Výpoveď zo strany zamestnanca – ak zamestnanec sám podá výpoveď, nemá nárok na odstupné (výnimkou je prípad, keď zamestnávateľ porušuje povinnosti a zamestnanec okamžite skončí pracovný pomer)
• Výpoveď z dôvodov na strane zamestnanca – porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e)), neplnenie požiadaviek na riadny výkon práce
• Skončenie v skúšobnej dobe – ani jedna strana nemá nárok na odstupné
• Uplynutie doby určitej – pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, bez nároku na odstupné
• Smrť zamestnanca – pracovný pomer zaniká, ale nároky zamestnanca prechádzajú na dedičov

Odstupné a podpora v nezamestnanosti

Vyplatenie odstupného má vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bolo vyplatené odstupné alebo odchodné, vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti až po uplynutí obdobia, za ktoré bolo odstupné vyplatené.

Príklad: Zamestnanec dostal odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov. Nárok na dávku v nezamestnanosti mu vznikne až po 3 mesiacoch od skončenia pracovného pomeru.

Vyššie odstupné nad rámec zákona

Zákonník práce stanovuje minimálne nároky na odstupné. Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné v vyššej sume:

• Na základe kolektívnej zmluvy
• Na základe pracovnej zmluvy alebo jej dodatku
• Na základe vnútorného predpisu zamestnávateľa
• Na základe individuálnej dohody pri skončení pracovného pomeru

Vyššie odstupné je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom (náklad), ak vyplýva z kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu. Nad rámec zákonného nároku poskytnuté odstupné však podlieha aj sociálnemu poisteniu.

Vrátenie odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru s nárokom na odstupné nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím času, na ktoré bolo odstupné určené, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť (§ 76 ods. 4 ZP).

Príklad: Zamestnanec dostal 3-mesačné odstupné. Po 1 mesiaci sa vrátil k tomu istému zamestnávateľovi. Je povinný vrátiť 2/3 odstupného.

Často kladené otázky (FAQ)

Mám nárok na odstupné pri výpovedi dohodou?

Závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce (zrušenie/premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť, strata zdravotnej spôsobilosti), máte nárok na odstupné, a to dokonca o 1 priemerný mesačný zárobok vyššie ako pri výpovedi. Ak sa dohodnete na skončení PP bez uvedenia dôvodu alebo z iného dôvodu, zákonný nárok na odstupné nevzniká – závisí od vašej vyjednávacej pozície.

Môžem dostať odstupné aj odchodné súčasne?

Áno. Odstupné a odchodné sú dva samostatné nároky s rôznymi podmienkami. Ak zamestnanec spĺňa podmienky pre oba nároky (napr. je prepúšťaný z organizačných dôvodov a zároveň mu vzniká nárok na starobný dôchodok), má právo na obe plnenia súčasne. Rovnako môže zamestnanec dostať odstupné aj výpovednú lehotu súčasne.

Ako sa zdaňuje odstupné?

Odstupné je príjmom zo závislej činnosti a podlieha dani z príjmu (19 % do 41 445,46 € ročne, 25 % nad túto sumu) a zdravotnému poisteniu (zamestnanec 4 %, zamestnávateľ 10 %). Z odstupného sa neplatí sociálne poistenie. To isté platí pre odchodné. Čistá suma odstupného je teda približne 77 % hrubej sumy.

Ovplyvní odstupné nárok na podporu v nezamestnanosti?

Áno. Ak vám bolo vyplatené odstupné, nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne až po uplynutí obdobia zodpovedajúceho počtu mesiacov, za ktoré ste dostali odstupné. Napríklad pri 3-mesačnom odstupnom začnete poberať dávku až od 4. mesiaca od skončenia pracovného pomeru.

Tagy: odstupneodchodneskoncenie-pracovneho-pomeruzakonnik-prace