Sprenevera – skutková podstata a tresty 2026

Sprenevera – kompletný právny rozbor podľa § 213 Trestného zákona

Sprenevera patrí medzi najčastejšie majetkové trestné činy na Slovensku. Na rozdiel od krádeže, pri ktorej si páchateľ privlastňuje cudziu vec bez vedomia vlastníka, pri sprenevere ide o prisvojenie si zverenej veci. Právna úprava sa nachádza v § 213 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. V tomto článku podrobne rozoberieme skutkovú podstatu, kvalifikované skutkové podstaty, trestné sadzby a rozdiel od iných majetkových trestných činov.

Skutková podstata sprenevery

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona sa sprenevery dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú (aspoň 266 EUR). Ide o prečin s trestnou sadzbou odňatia slobody až na 2 roky.

Znaky skutkovej podstaty:

• Cudzia vec — vec patriaca inej osobe (fyzickej alebo právnickej)
• Zverenie — vec bola páchateľovi odovzdaná na základe právneho vzťahu (pracovná zmluva, zmluva o pôžičke, mandátna zmluva, nájomná zmluva a pod.)
• Prisvojenie — nakladanie s vecou ako s vlastnou v rozpore s účelom zverenia
• Škoda — minimálne malá škoda (266 EUR od 1. 1. 2024 podľa § 125 ods. 1 TZ)

Kvalifikované skutkové podstaty a trestné sadzby

Výška trestu závisí od závažnosti činu, najmä od výšky spôsobenej škody a ďalších okolností:

Odsek	Kvalifikácia	Výška škody / okolnosti	Trestná sadzba
§ 213 ods. 1	Základná skutková podstata	Malá škoda (266 – 2 660 EUR)	Až 2 roky
§ 213 ods. 2	Závažnejší spôsob konania	Porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku, osobitný motív	6 mesiacov – 3 roky
§ 213 ods. 3	Väčšia škoda	2 660 – 26 600 EUR	1 – 5 rokov
§ 213 ods. 4 písm. a)	Značná škoda	26 600 – 133 000 EUR	3 – 8 rokov
§ 213 ods. 4 písm. b)	Osobitný motív / chránená osoba	Akákoľvek výška	3 – 8 rokov
§ 213 ods. 5	Škoda veľkého rozsahu	Nad 133 000 EUR	7 – 12 rokov

Pri škode veľkého rozsahu (nad 133 000 EUR) ide o obzvlášť závažný zločin, čo znamená obligatórnu nutnej obhajobu podľa § 37 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

Kategórie škody podľa § 125 Trestného zákona

Kategória škody	Výška (od 1. 1. 2024)	Výpočet
Malá škoda	266 EUR	Najmenej 266-násobok najnižšej mesačnej mzdy / 12
Väčšia škoda	2 660 EUR	10-násobok malej škody
Značná škoda	26 600 EUR	100-násobok malej škody
Škoda veľkého rozsahu	133 000 EUR	500-násobok malej škody

Rozdiel medzi sprenevenou a krádežou

V praxi sa sprenevera často zamieňa s krádežou (§ 212 TZ). Kľúčový rozdiel spočíva v spôsobe nakladania s vecou:

• Krádež (§ 212 TZ) — páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu nebola zverená. Vec odcudzí — zmocní sa jej bez vedomia alebo proti vôli vlastníka. Viac sa dozviete v článku Krádež – trestná sadzba 2026.
• Sprenevera (§ 213 TZ) — páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená na základe právneho vzťahu. Vec mal legálne v držbe a naložil s ňou v rozpore s účelom zverenia.

Rovnako je dôležité odlíšiť spreneveru od podvodu (§ 221 TZ), kde páchateľ uvádza iného do omylu už pri získavaní veci. Podrobnosti nájdete v článku Podvod – trestný čin 2026.

Najčastejšie formy sprenevery v praxi

Sprenevera v zamestnaní

Najčastejšou formou je sprenevera peňazí alebo majetku zamestnávateľa. Typicky ide o pokladníkov, účtovníkov, obchodných zástupcov alebo manažérov, ktorí majú prístup k finančným prostriedkom firmy. Porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku je priťažujúcou okolnosťou podľa § 213 ods. 2 TZ.

Sprenevera pri správe cudzieho majetku

Štatutárne orgány obchodných spoločností (konatelia, členovia predstavenstva) sa môžu dopustiť sprenevery, ak nakladajú s majetkom spoločnosti v rozpore so záujmami spoločnosti a spoločníkov.

Sprenevera požičaných vecí

Ak si niekto požičia vec (napr. auto, náradia, elektroniku) a odmietne ju vrátiť alebo ju predá, dopúšťa sa sprenevery. Zverenie veci musí byť preukázateľné — ideálne písomnou zmluvou.

Trestnoprávne následky a tresty

Okrem trestu odňatia slobody môže súd uložiť aj ďalšie tresty:

• Peňažný trest — podľa § 56 TZ až do výšky 331 930 EUR
• Trest prepadnutia majetku — pri obzvlášť závažných zločinoch
• Zákaz činnosti — napr. zákaz výkonu funkcie štatutárneho orgánu
• Trest domáceho väzenia — alternatíva k odňatiu slobody pri menej závažných prípadoch
• Podmienečný odklad — pri prečinoch a menej závažných zločinoch

Podrobnosti o trestoch nájdete v článku Trest odňatia slobody – druhy a výmery 2026.

Poškodený a náhrada škody

Poškodený (obeť sprenevery) má v trestnom konaní právo uplatniť si nárok na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku (tzv. adhézne konanie). Súd môže v odsudzujúcom rozsudku zaviazať odsúdeného na náhradu škody, čím sa poškodený vyhne samostatnému občianskoprávnemu sporu.

Na podanie trestného oznámenia stačí opisom skutku informovať políciu alebo prokuratúru. Trestné oznámenie nie je viazané na žiadnu lehotu, ale trestné stíhanie je obmedzené premlčacou dobou podľa § 87 TZ (5 – 25 rokov podľa závažnosti).

Obhajoba pri obvinení zo sprenevery

Úspešná obhajoba sa zameriava na viaceré aspekty:

1. Spochybnenie zverenia — preukázanie, že vec nebola páchateľovi zverená na právnom základe
2. Absencia úmyslu — sprenevera vyžaduje úmyselné konanie; nedbalosť nestačí
3. Výška škody — správne určenie škody ovplyvňuje právnu kvalifikáciu a výšku trestu
4. Vrátenie veci / náhrada škody — dobrovoľné vrátenie je poľahčujúcou okolnosťou
5. Dohoda o vine a treste — môže viesť k výrazne miernejšiemu trestu

Premlčanie trestného stíhania

Trestné stíhanie za spreneveru sa premlčí po uplynutí zákonom stanovenej doby podľa § 87 TZ:

• Prečin (ods. 1-2): 5 rokov
• Zločin (ods. 3): 10 rokov
• Zločin (ods. 4): 15 rokov
• Obzvlášť závažný zločin (ods. 5): 20 rokov

Často kladené otázky (FAQ)

Aký je rozdiel medzi sprenevenou a neoprávneným používaním cudzej veci?

Pri sprenevere si páchateľ vec prisvojí (nakladá s ňou ako s vlastnou). Pri neoprávnenom používaní cudzej veci podľa § 215 TZ páchateľ vec iba neoprávnene používa, ale nemá úmysel si ju privlastniť. Typickým príkladom je neoprávnené používanie služobného auta na súkromné účely bez úmyslu ho odcudziť.

Môže sa sprenevery dopustiť aj konateľ s.r.o.?

Áno. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným spravuje majetok spoločnosti. Ak si privlastní firemné prostriedky alebo majetok v rozpore so záujmami spoločnosti, dopúšťa sa sprenevery. V praxi ide o časté prípady, najmä pri jednoosobových s.r.o., kde chýba kontrolný mechanizmus.

Je sprenevera vždy úmyselný trestný čin?

Áno. Sprenevera podľa § 213 TZ vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15 TZ). Páchateľ musí vedieť, že vec mu bola zverená, a napriek tomu sa rozhodne si ju prisvojiť. Ak niekto omylom použije zverené prostriedky na iný účel a následne ich nahradí, nemôže ísť o spreneveru pre absenciu úmyslu.

Čo robiť, ak ma niekto krivé obvinia zo sprenevery?

Ihneď kontaktujte advokáta a nepodávajte žiadne vyjadrenie bez právneho poradenstva. Zhromaždite všetky dokumenty preukazujúce oprávnené nakladanie s vecou — zmluvy, faktúry, korešpondenciu. Krivé obvinenie je trestným činom podľa § 345 TZ a poškodený sa môže brániť podaním trestného oznámenia.

Môže sa sprenevery dopustiť aj rodinný príslušník?

Áno. Trestný zákon neobsahuje výnimku pre rodinných príslušníkov pri sprenevere. Ak vám rodinný príslušník zverí vec (napr. peniaze na úhradu faktúry) a vy si ich privlastníte, ide o spreneveru. V praxi sa však tieto prípady riešia menej často, pretože poškodení nepodávajú trestné oznámenie.

Aká je minimálna škoda pre trestnosť sprenevery?

Pre naplnenie skutkovej podstaty sprenevery musí byť spôsobená minimálne malá škoda, čo je od 1. 1. 2024 suma 266 EUR. Ak je škoda nižšia, ide o priestupok proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nie o trestný čin.

Ako dlho trvá trestné konanie pre spreneveru?

Dĺžka závisí od zložitosti prípadu a výšky škody. Jednoduché prípady (nízka škoda, priznanie) sa môžu vyriešiť do 6 – 12 mesiacov, často dohodou o vine a treste. Zložité prípady (vysoká škoda, viacero obvinených, znalecké dokazovanie) môžu trvať 2 – 4 roky na prvom stupni.

Tagy: spreneveratrestny zakonmajetkove trestne cinyzvereny majetoktrestna sadzba